Krištáľová noc

Krištáľová noc, označovaný aj ako ríšsky pogrom či novembrový pogrom, bol protižidovský pogrom, ktorý sa odohral v noci z 9. na 10. novembra 1938 v Nemecku, k nemu pripojenému Rakúsku a v Sudetoch.

Pamätná známka

Zámienkou na vyvolanie pogromu bol atentát Žida Herschela Grynszpana na sekretára nemeckého veľvyslanectva v Paríži Ernsta vom Ratha, ktorý sa navyše odohral po oslave výročia Pivného puča v Mníchove.

Počas pogromu bolo zavraždených 91 Židov. Odhad počtu obetí na životoch dosahuje 400 po započítaní samovrážd a ťažkých ublížení na zdraví s následkom smrti. Po Krištáľovej noci okolo 30 000 Židov internovali v koncentračných táboroch. Krištáľová noc spôsobila zvýšenie exodu židovského obyvateľstva z nacistického Nemecka, ktorý získal prakticky charakter úteku. Pripravila pôdu k masovému zatváraniu Židov do koncentračných táborov.

Nasledujúci deň sa v mnohých mestách uskutočnili demonštrácie na podporu Národnosocialistická nemecká robotnícka strana NSDAP a jej vodcu. Napríklad v Norimbergu sa demonštrácie zúčastnilo 100 000 ľudí.[1] Zvláštny predpis neskôr ustanovil, že na škody spôsobené počas Krištáľovej noci sa nevzťahujú platné poistné zmluvy. Za židovský majetok poškodený jednotkami SA, na ktorý mal z pohľadu Göringa nárok nemecký ľud, boli naopak Židia v Tretej ríši donútení zaplatiť výpalné vo výške 1 miliardy ríšskych mariek, čo predstavovalo približne 10 % príjmov štátnej pokladnice za rok 1938; vražedná akcia a nasledujúce administratívne zásahy (predovšetkým 1. zákon o vylúčení Židov z hospodárskeho života) tak Tretiu ríšu pravdepodobne zachránili pred štátnym bankrotom, ktorý roku 1938 akútne hrozil, a tým aj umožnili Hitlerovi udržať sa pri moci a rozpútať druhú svetovú vojnu^{[chýba zdroj]}.

Svoj posmešný názov získala Krištáľová noc podľa rozbitých výkladov židovských obchodov. Bolo vypálených asi 200 synagóg, vrátane asi päťdesiatich v českom pohraničí na územiach, ktoré boli niekoľko týždňov predtým Mníchovskou dohodou pripojené k Ríši, napríklad v Liberci.