Haimón (syn Kreonta)

Haimón (starogr. ΑἵμωνHaimón, lat. Haemon) je v gréckej mytológii syn tébskeho kráľa Kreonta[1] a jeho manželky Eurydiky.[2]

Haimón bol snúbencom Antigony, dcéry tébskeho kráľa Oidipa, ktorý bol vypovedaný z Téb za neúmyselné zločiny predpovedané dávnou veštbou – zabil totiž nevedomky vlastného otca, kráľa Laia a následne sa oženil s vlastnou matkou Iokastou.[1] Keď sa to po rokoch dozvedel, sám sa oslepil, nechcel už vidieť slnečný jas, ktorý mu ukazoval temnú hĺbku jeho pádu. Antigona potom svojho otca sprevádzala a opatrovala vo vyhnanstve, až do jeho smrti.[3]

Jej bratia Eteokles a Polyneikes sa domáhali vlády v Tébach a tak sa z nich stali nepriatelia. Eteokles bažiaci po moci Polyneika nakoniec s pomocou strýka Kreonta z Téb vyhnal,[4] ale Polyneikes sa uchýlil v Argu u kráľa Adrasta[5] a spolu s ním a s ďalšími vodcami zhromaždili armádu a napadli Téby.[6] V tejto vojne zvanej Siedmi proti Tébam, bratia Eteokles a Polyneikes zomreli po vzájomnom súboji.[7] Kým bol Eteoklovi usporiadaný pohrebný obrad, mŕtve telo Polylneika nesmelo byť z príkazu kráľa Kreóna pod hrozbou smrti pochované.[8]

Antigona a Argeia, manželka Polyneika ho aj napriek zákazu pochovali.[8] Neposlúchli, aby jeho duša mohla opustiť telo a nájsť večný pokoj. Kým sa Argeii potom podarilo utiecť, Antigonu zajali a Kreón sa ju rozhodol potrestať, chcel ju najprv nechať zavraždiť pred očami svojho syna, nakoniec však rozkázal, aby ju zamurovali v kráľovskej hrobke.[2]

Haimón sa proti príkazu otca postavil, prosil a presviedčal. Až strach z pomsty bohov za taký krutý čin donútil Kreóna vrátiť Antigone slobodu. Keď však otvorili hrobku, bolo už neskoro, Antigona sa medzitým v hrobke obesila.[2]

Haimón sa potom zo žiaľu pred očami svojho otca prebodol mečom.[8][2]

Referencie a bibliografia

  1. Apollodoros, Kronika, 3,5,8.
  2. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 167.
  3. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 335.
  4. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,5,12.
  5. Apollodoros, Kronika, 3,6,1.
  6. Homér, Iliada, 4,364.
  7. Hyginus, Fabulae 68.
  8. Hyginus, Fabulae 72.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.