Krajinka (film)
Krajinka (angl. Landscape) je slovensko-český film o krajinke, ktorá sa stratila z mapy. Režisérom filmu bol Martin Šulík.
| Krajinka | |
|---|---|
| Originálny názov | Krajinka |
| Žáner | poetická tragikomédia |
| Dĺžka | 110 minút |
| Štát | Slovensko, Česko |
| Pôvodný jazyk | slovenský |
| Rok | 2000 |
| Filmový štáb | |
| Réžia | Martin Šulík |
| Produkcia | Rudolf Biermann Charlie's Titanic In Film Praha Slovenská televízia Česká televize |
| Scenár | Dušan Dušek, Martin Šulík |
| Hudba | Vladimír Godár |
| Kamera | Martin Štrba
Obsadenie=Ivan Gontko ako otec |
| Ďalšie odkazy | |
| IMDb | |
| ČSFD | |
 | |
Charakteristika filmu
Film vznikol v spolupráci so spisovateľom a scenáristom Dušanom Dušekom, známym svojimi poviedkami. Rovnako ako v knihe poviedok aj tu sú historky, epizódy a anekdoty pospájané bez vzájomných súvislostí. Jozef Puškáš vo svojej kritike uvádza: „Historky sú pôvabné samy osebe, tak ako žánrové maľby, čas sa do nich vkladá z vonku, umelo (komentárom rozprávača a čiernobielymi, „spravodajskými“ sekvenciami). A navyše ako v poviedkovej knižke, chtiac-nechtiac ich musíme porovnávať, zisťujeme, že niektoré sú lepšie, iné horšie, občas sa mihne skvelá, (napr. tá o zúrivom Siebertovi).“
Film však nie je iba spleť výjavov zo života prostých slovenských ľudí. Snaží sa zachytiť kus slovenskej histórie bez toho, aby ju zbytočne komentoval. Napríklad v príbehu o dvoch šibalských bratoch Petrovi a Pavlovi, ktorým sa doma neustále striedajú vojaci, podľa toho aká okupácia práve prebieha, vojna prináša do života vzrušenie v podobe ukradnutých vojenských suvenírov. Príbeh sa zameriava na vnímanie vojny detskými očami a len náznakom sprostredkúva jej skutočný drsný obraz. Podobne je to v príbehu o krajčírovi Ondrášovi. Autori nám prinášajú úsmevnú epizódu z jeho života, ktorá o charaktere tejto postavy hovorí mnoho, avšak zložitosť doby je v tejto časti iba načrtnutá a budúci osud krajčíra sa opäť dozvedáme od rozprávača.
Režisér Martin Šulík o filme hovorí, že myšlienka naň vznikla asi v roku 1996, kedy chcel nakrútiť veselý film, ktorý by potešil ľudí, pretože na Slovensku bolo vtedy smutno a ľudia sa prestali smiať. Tak sa začali s Dušekom rozprávať a zapisovať veselé historky z dvadsiatych, tridsiatych rokov až po súčasnosť, ktoré im kedysi hovorievali rodičia a priatelia. Ponechali im voľnú štruktúru, v ktorej sa prelínajú fakty s fikciou. Ale čím ďalej, ako hovorí Šulík, sedeli nad historkami, tým viac ubúdalo smiechu a pribúdalo smutných tónov. Preto Krajinka nie je až tak veselý film ako chceli. Mnohé z príbehov zachytávajú drsné charaktery obyvateľov, ba dokonca detí. Napríklad vo fragmente o tulákovi Cyrilovi Polkovi je detská zlomyseľnosť zachytená v momente, keď sa malí „fagani“ snažia podpáliť chudáka zavretého v latríne. Vyústenie tohto príbehu je však opäť úsmevné. S pomocou svätého Krištofa sa zo svojho potupného väzenia tulák Cyril dostane von cez žumpu, čo je pre neho vykúpením z ošemetnej situácie. Podobne zlomyseľní boli ľudia z príbehu o hluchonemom pastierovi Vojtovi, ktorému na lúke do hrdla vliezla užovka. Nik v dedine mu nechcel veriť, posmievali sa mu, bili ho, prevrátili ho dole hlavou až napokon mu užovka z hrdla vyliezla pred očami všetkých okolo stojacich a Vojto bol hrdina. Aj v takýchto momentoch sa skrýva tragikomika filmu, ktorý skutočne miestami pôsobí ako rozprávanie dedinských historiek starého otca.
Dobové reakcie
Film bol po svojom uvedení do kín prijatý veľmi pozitívne. Šulíkov pohľad na slovenskú históriu pomocou humorných príbehov mal úspech nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho svetová premiéra sa odohrala na MFF v Toronte. Filmový publicista Radovan Holub nazval „Šulíka majstrom pitoreskného filmu, ktorý má k dejinám vzťah pútnika.“ Ďalej uvádza: „To čo robí Šulík je v dnešnom kine neobvyklé a iné. A jedine to môže zaujať západné publikum, presýtené tisícmi story na doriešenie.“
Šulíkov film sa akýchkoľvek významných prehlásení vyjadrujúcich národnú hrdosť, ako tomu je zvykom v hollywoodskych filmoch, zdržiava. Čo však slovenský divák uvíta, môže zahraničnému divákovi prekážať. Radovan Holub na túto tému píše: „Okolitý svet sa v nás mýli, nechápe, čo sa u nás deje, ani ho príliš nezaujímame. Nevie kedy u nás bola aká vojna a kedy sa znárodňovalo. Nemecké alebo americké deti sa o nás v škole neučia. Jedinou šancou ako sprostredkovať náš život von je prostredníctvom citu. Tak, ako to robí Šulík.“
Český kritik Jan Jaroš prirovnáva film k Dekameronu, „jehož novodobým variacím neschází ani laskavost, ani erotika, ani dojetí, ani smířlivost. I vynalézavá pointa bývá přítomna. Krajinka je snímek v současném kontextu výjimečný, protože dokázal pevně skloubit výtvarné i motivické ozvláštnění.“