Kostol umučenia svätého Jána Krstiteľa

Už v nasledujúcom roku začali opravy a rekonštrukčné práce. Do obnovenej veže boli v decembri 1828 vytiahnuté nové zvony, ktoré odlial kremnický zvonár Samuel Hackenberger. Vežové hodiny opravil Ján Parduba a vyzdobil ich zlatník Ján Turczer. V roku 1831 bol zrenovovaný vežový balkón a v nasledujúcom roku postavená vežička s kohútom nad svätyňou. Nákladné a dlhotrvajúce rekonštrukčné práce však nestačili a kostol ďalej chátral. Dospelo to tak ďaleko, že jeho zlým stavom sa v roku 1893 musela zaoberať mestská rada. Nezáujem patróna Pálfyho a liknavosť mestského predstavenstva predlžovali rozhodnutie o znovuvýstavbe kostola dovtedy, kým ho prievidzský hlavný slúžny nenechal z bezpečnostných dôvodov 8. októbra 1896 úradne uzatvoriť.

Začiatkom roku 1897 mestská rada pod tlakom obyvateľov rozhodla, že kostol bude okrem veže a kaplnky sv. Michala zbúraný a postavený odznova. Práce na prestavbe začali v roku 1904 podľa plánov budapeštianskeho architekta Otta Sztehla. V nasledujúcom roku bola stavba dokončená a po dotvorení vnútorného zariadenia bol kostol 1. septembra 1907 slávnostne konsekrovaný miestnym rodákom, biskupom Dr. Pavlom Jozefom Lányim-Késmarkim. Projektant použil neogotický sloh s trojloďovým priestorom a polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutým lunetami s náznakom rebier. Hlavná a bočné lode majú popri lunetovej krížovú klenbu. Obvodové múry spevňujú oporné piliere. Vstupné priečelie je vyzdobené sochami apoštolov Petra a Pavla. Z pôvodného kostola sa zachovala iba veža a kaplnka sv. Michala s oltárom a ľudovou plastikou Piety z konca 18. storočia. Z vnútorného vybavenia starého kostola je známych 17 predmetov, ktorých súpis urobil Strompach a uložené sú v bojnickom múzeu. Takmer celá vnútorná výzdoba nového kostola pozostáva z darov zámožnejších spolurodákov, zbierok miestneho obyvateľstva a predmetov prenesených zo zrušeného kláštora Venantinum. Kaplnku Božieho hrobu dal z carrarského mramoru vyhotoviť Anton Richter. Vyzdobená je obrazmi mníchovského maliara Rudolfa Schmalza a miestneho majstra Hollayho. Pieta je z minulého storočia. Skapuliarsky oltár v bočnej lodi je darom Štefana Mateja Richtera. Autorom výzdoby v neogotickom štýle je majster Ján Schmidt. Dvadsať registrový organ na chóre, dielo majstra Otu Riegera z Krnova (Jägerndorf), je darom Dr. Pavla Jozefa Lányiho. Polychrómovaná kazateľnica s ozdobnými mrežami z roku 1907 je dielom majstra Schmidta. Pseudogotická krstiteľnica a spovedelnice pochádzajú z umeleckej dielne firmy Seilnacht a Baer v Hlohovci. Darom, zbierkami a výnosom z divadelných predstavení miestnych ochotníkov boli zadovážené aj liturgické nádoby a obradné rúcha. Umelecký figurálny betlehem z roku 1934 je dielom rezbára Ferdinanda Prinotha.