Koronarografia

Koronarografia (tiež  koronárna angiografia) je vyšetrenie vencových (koronárnych) tepien srdca zobrazením po naplnení röntgenovou kontrastnou látkou.[1] Vykonáva sa najmä pri podozrení na ich zúženie alebo uzatvorenie následkom aterosklerózy, alebo urgentne pri infarkte myokardu. V prípade takéhoto nálezu je spravidla spojená s liečebným výkonom - perkutánnou koronárnou intervenciou, alebo zaznamenaný nález slúži ako podklad pre naplánovanie ďalšej liečby, napríklad kardiochirurgického výkonu - aortokoronárneho premostenia.

Koronarografické zobrazenie zúžení vencovej tepny (šípky)

Vlastná koronarografia vznikla v 60. rokoch 20. storočia. Vyšetrenie vykonáva lekár- špecialista na invazívnu kardiológiu na angiografickom pracovisku. Začína zavedením špeciálneho katétra do koronárnej tepny, cez ktorý je injikovaná kontrastná látka, ktorou sa zviditeľní určitá časť koronárneho riečišťa. Nález sa zobrazuje na rentgenovom monitore a zaznamenáva, v minulosti na rentgenové snímky, v súčasnosti na elektronické média, ktoré umožňujú jeho neskoršie detailné posúdenie.[1]

Vyšetrovaný musí po absolvovaní koronarografického vyšetrenia prísne dodržiavať minimálne osemhodinový úplný kľud na lôžku, môže vykonávať len minimálne pohyby.[1]

Analogický postup sa používal pri katetrizačnom vyšetrení srdca, pri ktorom sa kontrastnou látkou zobrazujú jednotlivé oddiely srdca a aorta s možnosťou merania ďalších veličín, napríklad tlakov a odberom vzoriek krvi. Toto vyšetrenie je v súčasnosti takmer úplne nahradené inými vyšetreniami. Alternatívou ku koronarografickému vyšetreniu je koronárna CT angiografia -  CTCA. Je to neinvazívne vyšetrenie , ale neumožňuje okamžité ošetrenie prípadného chorobného nálezu. Preto sa skôr používa ako plánované vyšetrenie u pacientov, u ktorých sa nepredpokladá potreba terapeutického výkonu na koronárnych tepnách.