Kornej Ivanovič Čukovskij
Kornej Ivanovič Čukovskij (rus. Корне́й Ива́нович Чуко́вский; vlastným menom Nikolaj Vasilievič Kornejčukov, rus. Никола́й Васильевич Корнейчуко́в, * 19. (31.) marec 1882, Petrohrad – † 28. október 1969, Moskva) bol ruský a sovietsky básnik, publicista, literárny kritik, prekladateľ, literárny vedec a spisovateľ pre deti. Otec spisovateľov N. K. Čukovského a L. K. Čukovskej. Podľa štatistík z roku 2015 bol najúspešnejším ruským autorom detskej literatúry, do tohto roku bolo vydaných 132 jeho kníh v náklade 2,4 milióna exemplárov.[1]
| Kornej Ivanovič Čukovskij | |||
| ruský básnik, publicista, literárny kritik, prekladateľ, literárny vedec a spisovateľ | |||
.jpg.webp) Portrét Čukovského od Isaaka Brodského (1915). | |||
| Osobné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Rodné meno | Nikolaj Vasilievič Kornejčukov | ||
| Narodenie | 19. (31.) marec 1882 | ||
| Petrohrad, Ruská ríša | |||
| Úmrtie | 28. október 1969 (87 rokov) | ||
| Moskva, Sovietsky zväz | |||
| Dielo | |||
| Odkazy | |||
 | Kornej Ivanovič Čukovskij (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
Život
Narodil sa v Petrohrade ako Nikolaj Vasilievič Kornejčukov. Bol potomok bohatého židovského občana Emmanuila Solomonoviča Levensona a slúžky ukrajinského pôvodu Jekateriny Osipovny Kornejčukovej.[2] Z tohto vzťahu pochádzala aj jeho staršia sestra Marija. Krátko po jeho narodení a asi troch rokoch ich spoločného života však jeho otec opustil svoju neoficiálnu rodinu, vzal si ženu z vyššej spoločnosti a odišiel do Baku, kde podnikal.
Detstvo strávil v skromných pomeroch v Odese a Nikolajeve. V Odese navštevoval jedno z miestnych gymnázií. Jeho spolužiakom a kamarátom zo školy bol aj neskôr významný spisovateľ a cestovateľ Boris Žitkov. Štúdium na gymnáziu však nedokončil, podľa vlastnej biografie ho údajne vylúčili pre jeho neprivilegovaný (nemanželský) pôvod.
Od začiatku svojej literárnej kariéry používal Kornejčukov pseudonym Kornej Čukovskij, ku ktorému si neskôr pripojil fiktívne otcovské meno Ivanovič. Po revolúcii prijal svoj pseudonym Kornej Ivanovič Čukovskij za svoje občianske meno.
Od roku 1901 pracoval pre odeské noviny Odesskije Novosti. V rokoch 1903 – 1905 sa sám naučil po anglicky a začal pracovať ako korešpondent odeských novín v Londýne. Veľa času tu trávil štúdiom britskej a americkej literatúry. V roku 1904 sa vrátil do Odesy a usadil sa tu so svojou rodinou na ulici Bazarnaja č. 2. Zúčastnil sa ruskej revolúcie v roku 1905.
Do roku 1918 sa venoval literárnej kritike, stal sa napríklad jedným z najuznávanejších odborníkov na Nekrasovove diela. Prekladal tiež anglických a amerických autorov. Po revolúcii a nástupe boľševikov sa preorientoval na bezpečnejšiu tvorbu pre deti[3], ktorou dosiahol svoje najväčšie úspechy.
Dielo
Bol preslávený predovšetkým ako autor veršov a prózy pre deti. Známe sú napríklad jeho knihy Švábisko (rus. Tarakanišče), Krokodíl (rus. Krokodil), Mydlipán (rus. Mojdodyr) alebo Telefón (rus. Telefon); najmä úryvky z poslednej menovanej sú Rusom všeobecne známe a objavujú sa dodnes v každodennej konverzácii.
V slovenčine je najznámejšia Čukovského detská kniha Doktor Jajbolíto (rus. Doktor Ajbolit) inšpirovaná Loftingovou knihou Doctor Dolittle.
V slovenčine vyšli[4]:
- Švábisko, Bratislava, Smena, 1949
- Od dvoch do piatich, Bratislava, Mladé letá, 1963, 1981
- Doktor Jajbolíto, Bratislava, Mladé letá, 1968, 1978, 1990; Buvik, 2016
Referencie
- Rossijskaja knižnaja palata (Российская книжная палата) [online]. bookchamber.ru, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online. (po rusky)
- Рідна мова Корнія Чуковського – українська [online]. radiosvoboda.org, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online.
- MILLAR, James R.. Encyclopedia of Russian History: E-L. [s.l.] : Macmillan Reference USA, 2004. 1828 s. ISBN 978-0-02-865695-3. Kapitola Chukovsky, Kornei Ivanovich, s. 258 - 259.
- Vyhľadávanie | Online katalóg [online]. chamo.kis3g.sk, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Чуковский, Корней Иванович na ruskej Wikipédii, Korněj Čukovskij na českej Wikipédii a Korney Chukovsky na anglickej Wikipédii.