Kondak

Kondak[1] alebo kondák[2] (starogr. κοντάκιον – kontakion) je jeden z druhov bohoslužobných hymnov v byzantskom obrade. Šlo o prvú byzantskú básnickú formu. Ide o poetickú homíliu alebo kázeň, ktorá sa skladá z 18 až 30 strof. Sú spievané a riadia sa štruktúrnym vzorom stanoveným prvou slohou. Všetky slohy spája refrén. Sólista spravidla spieva hlavné slohy a zbor naňho reaguje spevom refrénu. Pôvod formy možno hľadať v sýrskych mémroch a madrášoch. Zakladateľom kontakionu v byzantskej liturgii bol Roman Sladkopevec v 6. storočí. Forma prekvitala, až kým sa koncom 7. a 8. storočia nestala výraznejšou nová forma - kánon. Samotný grécky pojem kontakion pochádza z 9. storočia. [3]

Ikona Romana Sladkopevca, zakladateľa klasickej formy

Kondáky sa dnes vyskytujú napr. na božskej liturgii spolu s tropárom, v kánone a na iných miestach v bohoslužbách. Kondákom sa nazývajú aj niektoré časti akatistu.

Referencie
  1. kondak In: Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N z r. 2006, 2011, 2015. [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-11-06]. Dostupné online.
  2. Slovanské štúdie. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1994. Dostupné online. ISBN 978-80-85665-57-4. S. 11.
  3. Kontakion In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-11-06]. Dostupné online. (po anglicky)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.