Koľcevaja
Koľcevaja (rus. Кольцевая, doslova okružná linka). Jej južná časť je približne zarovnaná s ulicou Sadvoje Koltso, ktorá do kruhu obchádza celé centrum Moskvy. Táto linka spája všetkých deväť hlavných radiálnych liniek moskovského metra a tým pádom slúži ako alternatívny prestupný bod. Je dlhá 19,1 km a túto vzdialenosť prejdete približne za 29 minút. Na mapách je zobrazovaná hnedou farbou.
| Koľcevaja Кольцевая | |||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Farba na mape | hnedá | ||||||||||||||||||||||||||
| Rok otvorenia linky | 1950 | ||||||||||||||||||||||||||
| Typ linky | Podzemná | ||||||||||||||||||||||||||
| Súpravy | Súprava 81–71 | ||||||||||||||||||||||||||
| Počet staníc | 12 | ||||||||||||||||||||||||||
| Dĺžka (v km) | 19,1 km | ||||||||||||||||||||||||||
| Depá | Krasnaja Presňa | ||||||||||||||||||||||||||
| Počet cestujúcich | 767 900 (v pracovný deň) | ||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||
Orientáciu na linke cestujúcim zjednodušujú hlásenia vo vlakoch. Vo vlakoch premávajúcich v smere hodinových ručičiek hlási stanice mužský hlas, vo vlakoch premávajúcich proti smeru hodinových ručičiek ženský hlas.
História výstavby
O pôvode jej vzniku kolujú rôzne povery. Traduje sa, že začiatkom 50. rokov boli inžinieri za Stalinom mu ukázať plány metra a informovať ho o postupe ďalšej výstavby. Ako si Stalin pozeral plány, nalial si šálku kávy, no troška vylial. Potom ako sa ho spýtali, či je spokojný s plánmi výstavby, len ticho položil šálku s kávou na plány a sadol si. Po šálke ostalo na plánoch hnedé koliesko pretínajúce ostatné linky. Architekti si uvedomili, že to je to čo celý ten čas hľadali a okamžite dali príkaz na vybudovanie okružnej trasy. Táto legenda môže byť pripisovaná z veľkej časti najmä Stalinovmu kultu osobnosti, ale keď sa pozriete na akúkoľvek mapu moskovského metra, Koľcevaja bola vždy značená hnedou farbou.
Jej prvý úsek bol otvorený medzi stanicami Park kuľtury a Kurskaja roku 1950. Úsek Kurskaja - Belorusskaja otvorili v roku 1952. Úplne bola dokončená až o štyri roky neskôr, v roku 1954. Na tejto linke sa nachádzajú tie najextravagantnejšie stanice z celej siete, napr. Komsomoľskaja a Novoslobodskaja.
Prítomnosť a budúci rozvoj
Na trase premáva 34 šesťvozňových súprav typu 81-717/714 z roku 1978, ktoré deponujú v depe Krasnaja Presňa. V dnešnej dobe je Koľcevaja jednou z najrušnejších liniek. Neustále stúpajúci počet pasažierov pomaly dolieha na stanice, ktoré sú staré bezmála pol storočia. Mnohé z nich boli postavené s krátkymi strednými loďami a mnohým chýba druhý východ na povrch. V roku 1998 bol postavený druhý východ na stanici Belorusskaja a podobné plány existujú aj pre stanice Park kuľtury a Komsomoľskaja.
Taktiež chýbajú prestupné body na radiálnych linkách, a tak sa plánuje výstavba nových dvoch staníc v už existujúcich tuneloch. Prvá stanica je plánovaná medzi stanicami Prospekt Mira a Novoslobodskaja, čím vznikne prestupný bod so stanicou Dostojevskaja na trase Ľubinskaja; druhá by mala vzniknúť medzi stanicami Krasnopresnenskaja a Kievskaja.
Stanice
- Park kuľtury (Парк культуры) (prestup na linku 1)
- Okťabrskaja (Октябрьская) (prestup na linku 6)
- Dobryninskaja (Добрынинская) (prestup na linku 9)
- Paveleckaja (Павелецкая) (prestup na linku 2)
- Taganskaja (Таганская) (prestup na linku 7 a 8)
- Kurskaja (Курская) (prestup na linku 3 a 10)
- Komsomoľskaja (Комсомольская) (prestup na linku 1)
- Prospekt Mira (Проспект Мира) (prestup na linku 6)
- Novoslobodskaja (Новослободская) (prestup na linku 9)
- Belorusskaja (Белорусская) (prestup na linku 2)
- Krasnopresnenskaja (Краснопресненская) (prestup na linku 7)
- Kievskaja (Киевская) (prestup na linku 3 a 4)
