Klement Šilinger

Narodil sa v rodine staviteľa Václava Šilingera (1850 - 1939), matka Mária, rod. Heligeová (1853 - ?). Mal troch bratov, z ktorých Bohumír bol staviteľ a Václav maliarom.

Bol dvakrát ženatý, prvá manželka Ružena, rod. Schweracková (? - 1971), druhá manželka Anastázia, rod. Chytrá, úradníčka (1908-1984). Mal dvoch synov, Klementa, fotografa (* 1921) a Jána, architekta (* 1948).

Je pochovaný na Martinskom cintoríne

Keď mal pätnásť rokov, opustil rodisko a odišiel študovať do Prahy. Vedomosti získané na Vyššej priemyselnej škole mu umožnili vykonávať prácu a stali sa mu mostíkom na ďalšie štúdium. V rokoch 1910 až 1914 študoval architektúru u prof. Jana Kotěru na pražskej Akadémii výtvarných umení. Z textu absolutória možno usudzovať, že profesor bol s ním veľmi spokojný, považoval ho za mimoriadne nadaného študenta, ktorý opúšťa školu ako umelecky úplne kvalifikovaný architekt. Počas štúdií v jeho ateliéri aj pracoval. V tomto období vznikol jeho neuskutočnený návrh štadióna v Tróji.

Stal sa členom spolku českých architektov. Študijné pobyty absolvoval v Paríži, vo Švajčiarsku, Taliansku a v USA, kde sa zoznámil s F. L. Wrightom.

Šilingerov sľubný odborný štart stlmila prvá svetová vojna. Zbaviť sa frontovej traumy mu pomohli nové udalosti v jeho živote. Založil si rodinu a stal sa architektom ministerstva verejných prác, kde pôsobil do roku 1925. Pracovné povinnosti ho priviedli do Bratislavy, s ktorou je spojená takmer celá jeho tvorba.

Zo zamestnania vyplývalo, že prevažne projektoval obytné domy pre štátnych zamestnancov (napr. na Dobrovičovej, Štetinovej, Legionárskej a Heidukovej ulici). Od roku 1925 pracoval ako samostatný architekt, založil si vlastnú architektonickú kanceláriu sídliacu na Dostojevského rade v Bratislave.

Roku 1928 sa stal členom kurátoria Školy umeleckých remesiel. V rokoch 1939 až 1946 pre ochorenie tvorbu prerušil. Pracovať začal až po oslobodení, kedy sa zapojil do kolektívnej obnovy Bratislavy. O dva roky neskôr vážne ochorel. Jeho architektonická tvorba zahŕňa (z dôvodu dlhej choroby) pomerne krátky časový úsek. Napriek tomu však sleduje vývojový oblúk charakteristický pre celkovú situáciu československej architektúry od prvej polovice 20. storočia až po koniec štyridsiatych rokov.

Prvé práce Klementa Šilingera majú zdržanlivo historizujúci ráz. Tesne po vzniku republiky tvoril v duchu rondokubizmu (vychádza z použitia a aplikácie kruhu a jeho výsečí) (napr. Anatomický ústav v Bratislave, niekoľko bytových domov a školských stavieb), v ktorom počas prvých poprevratových rokov hľadali národný štýl aj iní českí architekti na Slovensku: architektúra mala vyjadrovať jednak špecifickosť národa jednak svojou monumentálnosť a zdôrazňovať silu.

Šilingerove diela v sebe spájajú zmysel pre tektoniku so schopnosťou veľkorysej priestorovej koncepcie a výtvarným citom pre farebnosť a detail. Narábal s výrazným plastickým ornamentom, s farebnosťou preferujúcou oker a sienu pálenú. Usiloval sa o syntetizáciu niektorých súdobých smerov, rýchlo reagoval na meniace sa pomery. Predovšetkým nadväzoval na Le Corbusiera. Z jeho tvorby preberá jednoduché kubistické formy (škola v Senci), prízemie na stĺpoch a obytné terasy (Lafranconi, Živnodom), šikmo nahor smerujúci rytmus, polyfunkčnosť stavby a vzpieranie hmôt.

Projektoval prevažne veľké obytné domy pre štátnych zamestnancov. Jeho architektonický štýl charakterizovala monumentálnosť a farebnosť, ornamentika a plastickosť s príklonom ku konštruktivizmu a k výrazným a čistým funkcionalistickým formám (napr. budova Lafranconi a bývalý Živnostenský dom v Bratislave).

Šilingerova koncepcia výstavby architektonického objektu vychádza z tradičného členenia na podnož, telo a ukončenie. Tieto základné prvky konštruuje zdôrazňovaním ich tektonických článkov. Zatiaľ čo podnož domu je u Šilingera vždy robustná a kompaktná, telo nadobúda dynamický expresívny výraz prostredníctvom valcových a kruhových segmentov a výsekov. Miestami sa objavujú hutné šikmé tvary pripomínajúce ihlanový kubizmus (obytný dom z roku 1922 na Stetinovej ulici č. 1. 3. 5 v Bratislave má také hlavice pilastrov). Domy spravidla ukončuje masívna manzardová strecha, ktorá sa od ostatnej stavby vymedzuje stupňovitou rímsou.

Šilingerove stavby z tohto obdobia spája využitie kruhových terčov na fasáde, kubistický detail na oceľovom zábradlí a najmä výrazné farby: kombinácia červenej a žltej. Sklon k expresívnej farebnosti sa však nesie celým architektonickým dielom Klementa Šilingera a nie je výlučnou záležitosťou tohto obdobia. Po roku 1925 sa jeho architektonický názor výrazne zmenil, nasledujúce práce nadväzujú na diela Le Corbusiera, P. L. Nerviho a sovietsku avantgardu.

Kolektívne

• Bratislava 1936. Zúčastnil sa výstav Umeleckej besedy slov. v Bratislave a v Hradci Králové, Spolku výtvarných umelcov Aleš v Brne, Umeleckej besedy v Prahe.

• projekt sokolského štadióna Praha-Trója (1914);
• obytný dom, Dobrovičova ul., Bratislava (1920);
• družstevný obytný dom, Stetinova ul., (1921);
• obytný dom poštových zamestnancov, Legionárska ul., (1921 —22);
• obchodná škola, Nitra (1922);
• obytný dom, Heydukova ul., Bratislava (1922);
• obytný dom družstva št. zamestnancov, Sasinkova ul., (1923);
• slobodáreň pre št. zamestnancov, Moskovská ul., (1923);
• študentský domov YMCA, dnes UK, Šoltésovej ul. (1923);
• Anatomický ústav Lekárskej fakulty UK, Sasinkova ul., (1924);
• nájomný obytný dom, ul. Vuka Karadžiča a ul. 29. augusta, (1924);
• obytný dom univ. prof., Dostojevského rad, (1925);
• ľud. a meštianska škola, Senec (1926);
• študentský domov Lafranconi, Nábrežie armádneho gen. L. Svobodu, Bratislava (1927);
• býv. Živnostenský dom, Kollárovo nám. (1928);
• súťažný projekt obytného bloku Avion, (1929);
• projekt osobného prístavu, (1930, nerealizované);
• Pavlačový dom / Gallery House, Kalinčiakova 5, 7, Bratislava, (1931);
• súťažný návrh na univerzitné a klinické mesto, (spoluautor, 1933);
• býv. Št. reálne gymnázium, Martin (s B. Fuchsom a L. Radom, 1936).

• 
  Obytný dom, Heydukova, Bratislava
• 
  Pavlačový dom, Kalinčiakova, Bratislava
• 
  Živnostenský dom, Kollárovo námestie, Bratislava
• 
  Nájomný dom poštových zriadencov, Legionárska, Bratislava
• 
  Anatomick ústav lekárskej fakulty UK, Sasinkova, Bratislava

• Blahynka, M.: Slovak theatre, Bratislava,Slovenské divadelné centrum, 1998
• Dulla, M.; Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart, spol. s. r. o., 2002
• Dulla, M. a kol.: Majstri architektúry, Bratislava,Perfekt, 2005
• Slovenský biografický slovník, V. zväzok, Martin, Matica slovenská, 1992
• Kolektív autorov: Encyklopédia Slovenska, V. zväzok, Bratislava, Veda, 1981
• Projekt 10/82
• Projekt 4/90