Kern teriér

V skalách sa predchodcovia dnešných kernov pohybovali pri love vydier. Lovili tiež iných drobných škodcov v divočine ale aj na farmách, preto boli cenení, ako ochrancovia úrody a domácej hydiny.

Kern teriér sa zároveň stal predchodcom Westhajlandského bieleho teriéra. Traduje sa, že plukovník Malcolm pri poľovačke omylom zastrelil svojho kerna, ktorého si pomýlil s lovenou zverou. Po tejto tragédii začal vyberať z vrhov len biele šteniatka, ktoré by sa dali ľahko odlíšiť v teréne. Prví vystavovaní Westi boli vlastne bieli kern teriéri. S časom sa šľachtením tieto dve plemená čoraz viac líšili, ale aj dnes pri pohľade na ne je zjavná ich plemenná príbuznosť.

Kern teriér je čulý, smelý, otužilý, veselý a hravý. Táto psia rasa miluje pohyb vonku a každú zmenu. Kern teriér je zvedavý a niekedy skúša, čo mu jeho majiteľ dovolí. Keď človek dokáže odolať jeho uličníckej strapatej tvári, je to poslušný pes, ktorý sa snaží urobiť, čo od neho čakáte. Niekedy je pre neho ťažké prekonať svoju loveckú vášeň, preto je nutné dávať pozor na bezpečnosť prostredia, kde sa tento pes pohybuje. Vzhľadom na jeho bohatú loveckú minulosť (kern teriér patrí medzi lovecké plemená dodnes aj u nás) nie je pre neho vhodné voľné venčenie. Nestačí ho pustiť a sadnúť si na lavičku. Kern teriérovi sa treba aktívne venovať, aby mal dostatok podnetov na zábavu. V prípade, že má tento pes dosť vychádzok a pohybu je spokojný rovnako v meste ako na vidieku.

Na prvý pohľad tento malý psík pripomína strapatého orieška. V malom tele sa skrýva partner, ktorý je pre každú zábavu, oddaný, nenáročný, vhodný na aktívne strávený voľný čas a je výborným spoločníkom k odrasteným deťom.

Telesná konštitúcia kerna je pevná. Má pevné kosti, silné čeľuste, napriek svojej 'malosti' je to energický a odolný pes. Výška v kohútiku sa pohybuje od 28 – 31 cm. Hmotnosť od 6 – 7,5 kg musí byť primeraná výške.

Farba srsti je rôzna, krémová, pšeničná, červená, bridlicová, pásikavá. Nikdy nie biela alebo čierna. Papuľka a uši majú byť tmavšie ako ostatná srsť, to sú znaky pre kerna typické.

Jeho hustá dvojitá srsť dobre odoláva vrtochom počasia. Vrchná časť je drsná a rovná, pod ňou je hustá podsada. Srsť môže byť v dvoch variantoch, kratšia, rovnejšia alebo dlhšia, ktorá sa môže mierne vlniť. Tak ako iné drsnosrsté teriéry aj kerna treba občas trimovať (ručne vytrhať prstami odumretú srsť). Nakoľko tejto rase srsť rastie pomalšie, ako iným plemenám teriérov, trimovanie stačí vykonávať 2 – 3-krát do roka. V žiadnom prípade sa nesmie strihať, srsť by zmäkla, prestala by ho chrániť a stratila by samočistiacu schopnosť. Kerna so zdravou srsťou stačí šampónovať asi dvakrát do roka. Ak pes nie je veľmi znečistený, stačí ho nechať uschnúť a potom vykefovať. Srsť češeme niekoľkokrát do týždňa. Na ušiach sa v hornej tretine necháva len podsada. Chvost sa upravuje trimovaním do mrkvovitého tvaru. Labky sa upravujú do guľata.

Plemeno nemá predispozície na žiadne ochorenie, pri primeranej starostlivosti sú to zdravé psy.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kern teriér

• Slovenský klub chovateľov teriérov a foxteriérov