Karol Sidon
Karol Sidon, hebrejským menom Efraim ben Alexander (* 9. august 1942, Praha) je židovský rabín a český spisovateľ, dramatik a scenárista. Patrí medzi popredné osobnosti náboženského života v Česku.
| Karol Sidon | |||
| český spisovateľ, dramatik a scenárista | |||
 | |||
| Narodenie | 9. august 1942 (78 rokov) Praha, Protektorát Čechy a Morava | ||
|---|---|---|---|
| Alma mater | Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Narodil sa v tzv. zmiešanom manželstve. Jeho otec Alexander Sidon pochádzal z Trnavy, kde bol po dlhom vypovedaní Židov z mesta od roku 1856 prvým rabínom jeho prastrýc Šimon Sidon. Vzdialenejším príbuzným bol vrchný aškenázský rabín vtedajšej Palestíny rabi Josef Chaim Sonnenfeld, ktorý tiež pochádzal zo Slovenska. Otec bol umučený v Terezíne, jeho matka nemala židovský pôvod.
Po maturite v roku 1960, vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na FAMU. Krátky čas pracoval v Československom rozhlase, do roku 1968 bol dramaturgom v štúdiu Jiřího Trnku. V roku 1968 bol redaktorom Literárních novin, Literárních listů a Listů, Po ich zrušení (1969) sa stal ineditným autorom.
Od roku 1972 mal zákaz publikovať, pracoval ako predavač novín a pomocný robotník.
Po podpísaní Charty 77 v roku 1978 ako 35 ročný konvertoval k judaizmu s ktorým prijal meno Efraim. V tom istom roku mu bola udelená exilová cena J. Koláře.
V roku 1983 sa Sidon rozhodol emigrovať do Nemecka po akcii ŠtB s názvom Asanácia, ktorej úlohou bolo šikanovať disidentov, aby pod tlakom okolností opustili ČSSR. V Heidelbergu potom študoval na Vysokej škole židovských štúdií judaizmus. S nemeckým prostredím sa nikdy nezžil a prakticky v Nemecku prestal publikovať.
V rokoch 1990 – 92 študoval v Jeruzaleme židovskú teológiu a po absolvovaní rabínskeho seminára, keď sa vrátil do Prahy, bol v roku 1992 vymenovaný za pražského a zemského rabína.
Je tretíkrát ženatý. Má dve dcéry, spisovateľku a prekladateľku Kateřinu (* 1964)[1][2] a herečku v Divadle Na zábradlí Magdalénu Sidonovou (* 1970)[3] a dvoch synov, Eliáša (* 1978)[4] a herca Daniela Sidona (nar. 1986).[5]
Dielo
- Sen o mém otci, 1968
- Sen o mně, 1970
- Boží osten, 1975, knižne 1991 prvá časť tohto románu vyšla už v roku 1988 v nakladateľstve Index pod názvom Dvě povídky o utopencích
- Brány mrazu, 1977 novela vydaná roku 1988 v nakladateľstve Index pod názvom Dvě povídky o utopencích
- Dvě povídky o utopencích, 1988 prvá časť románu Boží osten a novela Brány mrazu
- Evangelium podle Josefa Flavia, 1974 (knižne až 1991)
- Červená kráva. Rozhovory s Karlem Hvížďalou, 2002
Dráma
- Zákon, 1968 hra vyhrala súťaž o najlepšiu rozhlasovú hru roku 1968
- Labyrint (cirkus podle Komenského), 1972
- Latrína
- Shapira, 1972 premiéra až 1990
- Zpívej mi na cestu
- Maringotka Zuzany Kočové
Pre deti
- Pohádky ze čtyř šuplíčků, 1979 publikoval pod menom Marcela Třebická – jeho manželka
Preklady
- Pět knih Mojžíšových. Z hebrejčiny preložil vrchný pražský a zemský rabín Efraim Sidon. Praha : Sefer, 2012. ISBN 978-80-85924-67-1
Scenáre k filmom
Podľa jeho scenárov natočil Juraj Jakubisko filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a Dovidenia v pekle, priatelia! (1970).
Referencie
- Pytel Plný Papírků, měsíčník židovské literární komunity Bejt Simcha, 06/2003
- NK ČR: AUT - Úplné zobrazení záznamu: Sidonová, Kateřina
- Magdaléna Sidonová - profil na stránkách Divadla Na zábradlí
- Paměti, záznamy, deníky: Halka Třešňáková: V běhu I. divadelní noviny, 29.03.2009
- Daniel Sidon - profil na fdb.cz
Literatúra
- Kdo je kdo = Who is who : osobnosti české současnosti : 5000 životopisů / (Michael Třeštík editor). 5. vyd. Praha : Agentura Kdo je kdo, 2005. 775 s. ISBN 80-902586-9-7. S. 578.
- Osobnosti - Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. S. 629.
- TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : III. díl : Q-Ž. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 587 s. ISBN 80-7185-247-3. S. 122.
Externé odkazy
- Karol Sidon v Slovníku české literatury po roce 1945
- Official website: karolsidon.com
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karol Sidon na českej Wikipédii.