Karol Šiška
Prof. MUDr. Karol Šiška, DrSc. (* 19. marec 1906, Selenča – † 12. apríl 2000, Senec) bol lekár, chirurg, vysokoškolský profesor, zakladateľ slovenskej kardiochirurgie.
| Karol Šiška | |||
| lekár, kardiochirurg, pedagóg, akademik | |||
| Narodenie | 19. marec 1906 Selenča, Juhoslávia | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 12. apríl 2000 (94 rokov) Senec | ||
| |||
Život
Narodil sa 19. marca 1906 v Selenči v Báčskej oblasti Juhoslávie. Po maturite na gymnáziu v Sarvaši a Novom Sade študoval na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
V rokoch 1931-1939 pracoval ako ústavný lekár v Pražskom sanatóriu v Podolí a aj ako asistent II. chirurgickej kliniky v Prahe. Od roku 1939 bol primárom v liečebných ústavoch v Dolnom Smokovci a vo Vyšných Hágoch, kde sa vo funkcii vedúceho chirurgického centra zaslúžil o prepracovanie a zavedenie najmodernejších liečebných metód v liečbe pľúcnej a kostnej tuberkulózy. Počas Slovenského národného povstania bol veliteľom Prvej poľnej partizánskej nemocnice na Starých Horách. Po prechode frontu sa pridal k československému armádnemu zboru gen. Ludvíka Svobodu, kde zastával funkciu šéfchirurga.
Po vojne zastával ďalej funkciu primára nemocnice v Dolnom Smokovci, neskôr bol primárom chirurgického oddelenia Liečebne tuberkulózy vo Vyšných Hágoch - do roku 1950 bol jej riaditeľom. Po príchode do Bratislavy v roku 1950 sa stal primárom Mestského ústavu národného zdravia a o štyri roky neskôr prednostom II. chirurgickej kliniky. Poverili ho zriadením centra pre hrudnú chirurgiu, neskôr tu zriadili kardiochirurgické centrum. Začal prednášať na Univerzite Komenského, kde ho roku 1953 vymenovali za profesora.
Posledné roky svojho života prežil v Senci v kruhu svojej rodiny. Zomrel 12. apríla 2000, pochovaný je v dolnej časti starého cintorína.
Dielo
Bol zakladateľom slovenskej kardiochirurgie, klinický a experimentálny pracovník, funkcionár SAV a zakladateľ Ústavu pre výskum srdca SAV. Vo vedeckovýskumnej práci sa zameral na pľúcnu, srdcovú a experimentálnu chirurgiu.
V 50. rokoch vykonal prvú úspešnú operáciu srdca s mimotelovým krvným obehom v Československu. Ako prvý urobil takúto operáciu v Poľsku, vtedajšej NDR a inde vo východnom bloku. Bol vyznamenaný najvyššími vyznamenaniami viacerých krajín. Viedol lekársky tím, ktorý v roku 1968 uskutočnil prvú transplantáciu ľudského srdca s mimotelovým obehom krvi v strednej a východnej Európe. Vzhľadom na jeho vedeckovýskumný prínos ho v roku 1970 vymenovali za predsedu Slovenskej akadémie vied (SAV). Bol členom viacerých zahraničných inštitúcií.
Externé odkazy
- Lekár aj výborný pedagóg. Senčan, 4/2006, s. 11, Dostupné online