Kamenný organ

Kamenný organ je skalný útvar, ktorý vzniká vďaka stĺpcovitej odlučnosti bazaltu - čadiča (menej často tiež znelca - fonolitu). Ide o geologickú vlastnosť bazaltov, ktorá sa prejavuje penta- či hexagonálnymi hranolmi, ktoré môžu dosahovať dĺžku až niekoľkých desiatok metrov.

Kamenný organ na Zlatom vrchu
Kamenný organ na Panskej skale

Vznik

Vznik bazaltickej odlučnosti je spôsobený kontrakciou (zmršťovaním) lávy pri chladnutí, ktorá môže nastať v dvoch prípadoch a odvíja sa od nej rozsah. V prvom prípade počas sopečnej činnosti dochádza k magmatickému výlevu v rozsiahlej oblasti, kde vzniká lávové jazero, ktoré začína pozvoľna v novom prostredí vydávať do okolia teplo. Postupným chladnutím lávy nastáva ochladzovanie vrchnej časti lávového poľa, čím sa ochladzujúca časť poľa začne zmenšovať zmršťovať a zmenšovať objem. Vplyvom zužovania objemu sa začínajú na celistvom lávovom telese objavovať trhliny a pukliny, ktoré postupne vplyvom ďalšieho klesania teploty prerastajú hlbšie. Vznikajú tak päť či šesťhranné stĺpce, ktoré sú orientované kolmo k povrchu lávového prúdu. Tvar hranolov je určený snahou systému o vytvorenie čo najmenších medzier medzi jednotlivými stĺpcami.

V druhom prípade magma nedokáže opustiť magmatický sopúch, v ktorom začína chladnúť. Následné procesy sú zhodné s prvým prípadom. Vplyvom erozívnej činnosti a denudácie povrchu sú okolité menej odolné horniny (prevažne sedimentárne) rozrušené a odnesené preč, čím sa odhaľujú odolnejšie vulkanické horniny. Vznikajú tak zaujímavé skalné útvary v podobe bazaltových stĺpov. V prípade, že sú zvislé stĺpce lávových prúdov alebo výlevov odhalené, napríklad v riečnom koryte či na pobrežnom klife, je útvar nazývaný lávovou palisádou a má charakter skalného defilé.[1]

Bazálna odlučnosť väčšinou zasahuje rozsiahle oblasti, v ktorých sa potom nachádza nespočetné množstvo stĺpcov, ktoré dohromady tvoria teleso.

Kamenné organy sú často ľudovou kultúrou spájané s dielom nadprirodzenej postavy, najčastejšie čerta, a sú často s jeho menom aj spájané (Čertovy schody atď.). Na Slovensku je známa predovšetkým lokalita Šomoška. Na území Česka je možné navštíviť kamenný organ napríklad v oblasti Zlatého vrchu. Vo svete je najznámejšia oblasť v Severnom Írsku Giant’s Causeway (po slovensky Obrov chodník, či obrove schody), ktoré majú pokračovanie aj v Škótsku. Preslávená je takisto lokalita Devils Tower vo Wyomingu.

Využitie

Okrem estetickej a krajinárskej stránky, ktorá bola uprednostňovaná najmä od 19. storočia boli kamenné kvádre vznikajúce pri tomto procese využívané pre svoju ľahkú opracovateľnosť na stavebné účely. V oblastiach, kde sa podobné fenomény vyskytujú, boli často prednostne využívané ako stavebný materiál. V stredoveku boli napr. v týchto oblastiach stavané prvé kamenné hrady.

Referencie
  1. RUBÍN, J .: Atlas skalných, zemných a pôdnych tvarov. 1.vyd. Academia, Praha, 1986. 388s.

Pozri aj

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kamenné varhany na českej Wikipédii.

Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.