Kachle
Kachle sú kúrenisko s uzavretým ohňom slúžiace na vykurovanie miestností, prípadne aj prípravu a ohrievanie pokrmov. Zvyčajne využíva tuhé palivo ako drevo, uhlie alebo pelety. Uzavreté kachle sú na kúrenie účinnejšie, pretože zabraňujú nasávaniu vzduchu z miestnosti do komína a jeho následný únik. Môžu byť vyrobené z rôznych materiálov, najmä kovu (liatiny), keramiky, betónu alebo ohňovzdorného muriva. Keramické pece sú obložené kachlicami. Ich výrobou sa zaoberá kachliarstvo. Navrchu môžu byť upravené na varenie plochou kovovou doskou (sporák).
![](../I/Keramick%C3%A9_kachle_od_La_Castellamonte.jpg.webp)
![](../I/Heating_stove%252C_Brunsviga%252C_Braunschweig%252C_1912_AD_or_later%252C_iron%252C_ceramic_tiles_-_Braunschweigisches_Landesmuseum_-_DSC04827.JPG.webp)
Na Slovenskom území sa kachle objavujú od prelomu 14. až 15. storočia, pod vplyvom susedných západných krajín najmä v mestskom prostredí. Rozšírené sú od 16. storočia. V obydliach bežných ľudí sa objavovali od 18. storočia, boli kombinované s pecou (kachľová pec), ako kachľový nadstavec. V neskoršom období sa objavujú aj samostatne.[1]
V klasických „meštianskych“ domoch boli kachle typicky pevne spojené s podlahou, ohnisko sa nachádzalo v kovovej spaľovacej komore a bolo obstavané masou muriva a keramiky kvôli akumulácii tepla vzniknutého pri horení. Keramika tvorila nielen akumulačný, ale i dekoratívny prvok. Dnes sa obdobný postup využíva pri výrobe moderných kachlí na drevo.
Pozri aj
- pec (pečenie)
- kachle na pelety
Referencie
- kachle in Botlík, J., Slavkovský, P. a kol., 1995, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. 1. Veda, Bratislava, s. 223