Kachle na pelety
Kachle na pelety svojím vzhľadom pripomínajú klasické kachle na drevo. Zásadný rozdiel je v spôsobe ich činnosti aj keď účel ostáva v porovnaní s kachľami na drevo ten istý, produkovať teplo a v dnešnej dobe v neposlednom rade často aj estetický pôžitok[1]. Kachle na pelety sú elektronicky sofistikované zariadenia, a teda potrebujú pre svoje fungovanie elektrickú energiu (pre potreby termostatu, odporovej zápalky pre zakúrenie a ventilátor k distribúcii ohriateho vzduchu). Výrobcovia sa snažia aby boli čo najšetrnejšie k životnému prostrediu a boli low-cost alternatívou k bežnému vykurovaciemu systému[2].
Pelety
Hoci sa v minulosti experimentovalo s rôznymi alternatívami ohľadom materiálu na výrobu peliet (pelety vyrobené zo slamy či kukurice) ako najvhodnejší materiál sa osvedčilo drevo z ihličnanov (pre nízky objem nečistôt, pojivosť materiálu a pod.) Preto väčšina výrobcov vyžaduje ako palivo pre ich zariadenia výhradne drevné pelety z ihličnatého dreva.
Počiatočná idea bola aby tieto pelety boli vyrábané ako vedľajší produkt pri spracovaní dreva a boli vyrobené z pilín a hoblín. Takto vyrobené pelety sú považované za šetrné k životnému prostrediu, pretože sú lacné a ľahko vyrobiteľné. Navyše produkujú veľmi nízku mieru sadzí a minimalizujú mieru znečistenia prostredia.
Technické riešenie fungovania kachlí na pelety
Kachle na pelety potrebujú k svojej činnosti elektrickú energiu (pre potreby termostatu, odporovej zápalky pre zakúrenie a ventilátor k distribúcii ohriateho vzduchu, podávača peliet). Pelety sú nasypané do zásobníka, ktorý je umiestnený väčšinou na vrchu zariadenia alebo jeho stranách. Väčšina výrobcov využíva vo svojich zariadeniach skrutkový podávač, alebo tzv. gilotínový podávač[3]. Zariadenie dávkuje pelety do spaľovacej komory automaticky a intenzita dávkovania v konečnom dôsledku určuje aj výkon kachlí[3].
V spaľovacej komore je umiestnený spaľovací kôš[3], do ktorého zasahuje odporová zápalka. Tá sa pri štarte nažhaví, do koša napadajú z dávkovača pelety a tie sa po kontakte s horúcou zápalkou zapália. Výkon kachlí záleží nielen od množstva peliet ale aj od množstva vzduchu, ktorý dodáva ťahový ventilátor, ten sa stará aj o čistenie spaľovacej komory a ťahá spaliny smerom do dymovodu. Popol zo spálených peliet prepadáva spaľovacím košom a je zhromaždený v popolníku, ktorý treba pravidelne čistiť.
Ventilátor sa stará aj o distribúciu teplého vzduchu do prostredia a tým aj ochladzuje skelet kachlí. Výsledkom je rovnomernejšie rozložená teplota vo vykurovanom priestore. Moderné peletové kachle dokážu vykurovať viac miestností a to buď distribúciou teplého vzduchu alebo teplovodným výmenníkom.
Takéto moderné kachle regulujú svoju činnosť automaticky podľa teploty snímanej termostatom na zariadení alebo môžu byť spárované s iným priestorovým termostatom.
Materiál použitý pri výrobe komponentov
Vnútro spaľovacej komory, zásobník na pelety a dávkovač sú zvyčajne vyrobené z ušľachtilej nehrdzavejúcej ocele (nerezu). Kde sa prístup výrobcov líši je materiál použitý pri výrobe spaľovacieho koša. Tradičný spôsob bol použiť na jeho výrobu liatinu, no niektorý výrobcovia začínajú používať nerez aj na výrobu spaľovacích košov.
Čo sa skeletu týka, vďaka svojmu technickému riešeniu peletové kachle nedosahujú na svojom povrchu zďaleka takých vysokých teplôt ako tomu býva u sálavých kachliach na drevo. Preto si výrobcovia môžu dovoliť experimentovať s farbami vonkajším dizajnom kachlí.
Nové normy platné v Európskej únii
Nariadenia prijaté 24. apríla 2015 definujú požiadavky na ekodizajn lokálnych ohrievačov priestoru na tuhé palivo (drevo, pelety) bude platiť od 1. januára 2022 (nariadenie EÚ 2015/1185). Nariadenie definuje označovanie všetkých spotrebičov určených na spaľovanie tuhých palív a maximálne hodnoty emisií. Cieľom je znížiť objem oxidu uhoľnatého (CO), emisie plynných organických zlúčenín, oxidu dusíka a zvýšiť účinnosť týchto zariadení. Rýchlu orientáciu zabezpečí označovanie spotrebičov energetickými štítkami.
