Ka (staroveký Egypt)

Ka (staroeg. k3) je označenie starovekých Egypťanov pre životnú silu, ktorá odlišovala živú osobu od mŕtvej, jednu z piatich častí duše. Smrť nastala, keď Ka opustilo telo. Podľa staroegyptských predstáv tvoril ka pred narodením človeka boh Chnum na hrnčiarskom kruhu alebo ho dieťaťu odovzdával muž v svojom semene.

Ideogram Ka (k3) v hieroglyfoch

Egypťania tiež verili, že ka potrebovalo jesť a piť. Z tohto dôvodu sa mŕtvym obetovalo jedlo a nápoje. Ka sa živilo iba kau (životnou silou) obetín a neprijímalo ich v celku. V egyptskej ikonografii bolo ka zobrazované ako druhý obraz človeka, čo viedlo k tomu, že v starších prácach bolo Ka prekladané ako dvojník.

Opakom Ka bolo Ba, ktoré predstavovalo schránku pre Ka (ľudské telo). Mŕtvy boli balzamovaní, aby sa Ka mohlo vrátiť do svojho Ba.

Julian Jaynes v svojej teoretickej práci Pôvod vedomia v rozpade dvojdielnej mysle (The Origin of Consciousness in the Breakdown of the Bocameral Mind) uvádza, že Ka bolo pôvodne halucinačným „božím hlasom“ podobným tomu, aký zažívajú schizofrenici. Podľa tejto teórie nebola väčšina ľudí v ranom staroveku plne vedomá, a preto je jeho teória považovaná za pochybnú väčšinou vedeckej obce.