Jurij Ivanovič Onufrijenko

Jurij Onufrijenko pochádza z dediny Rjasnoje v Charkovskej oblasti, narodil sa v robotníckej rodine, je ukrajinskej národnosti.[1][2] Roku 1982 absolvoval Jejskú vojenskú vysokú leteckú školu. Potom slúžil v letectve na Ďalekom východe, celkom nalietal 800 hodín (245 v škole, 305 v aeronautike, 250 v CPK do októbra 1992), uskutočnil 54 zoskokov.[2][3]

Roku 1988 sa uskutočnil ďalší, už desiaty nábor do oddielu kozmonautov Strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina (CPK). Onufrijenko prešiel lekárskymi prehliadkami a 25. januára 1989 bol rozhodnutím Štátnej medzirezortnej komisie odporučený do oddielu kozmonautov CPK, formálne zaradený v CPK na pozícii kandidáta na kozmonauta bol 22. apríla 1989. Absolvoval dvojročnú všeobecnú kozmickú prípravu a 1. februára 1991 získal kvalifikáciu skúšobný kozmonaut.[3]

Od apríla 1991 sa pripravoval na let na Mir. V apríli 1994 bol vymenovaný za veliteľa tretej (rezervnej) posádky Základnej expedície 18 (EO-18, štart v marci 1995), teda zároveň aj záložnej posádky Základnej expedície 19 (EO-19, štart v júni 1995 ) a hlavnej posádky Základnej expedície 21 (EO-21). Najprv sa pripravoval v dvojici s Alexandrom Poleščukom, od apríla 1995 s Jurijom Usačovom.[3]

Do vesmíru Onufrijenko a Usačov odštartovali v lodi Sojuz TM-23 21. februára 1996, o dva dni sa spojili s Mirom. Prevzali stanicu od Základnej expedície 20 (Jurij Gidzenko, Sergej Avdejev, Thomas Reiter), ktorá sa 29. februára 1996 vrátila na Zem. K ruskej dvojici sa 24. marca pripojila Shannon Lucidová, priviezol ju pri svojej tretej návšteve raketoplán Atlantis. Expedícia 21 strávila na stanici šesť mesiacov, koncom augusta 1996 odovzdali Mir nástupcom zo Základnej expedície 22 a 2. septembra pristáli po 193 dňoch, 19 hodinách a 8 minútach letu.[3][4]

V júli 1997 bol vybraný za veliteľa záložnej posádky Expedície 1 a hlavnej posádky Expedície 3 na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Po reorganizácii posádok v októbri toho istého roku sa stal veliteľom záložnej posádky Expedície 2 a hlavnej posádky Expedície 4.[3]

Druhýkrát do vesmíru vzlietol 5. decembra 2001 na palube raketoplánu Endeavour (let STS-108), po spojení s ISS sa členovia Expedície 4 – Onufrijenko, Carl Walz a Daniel Bursch – na pol roka usadili na stanici. Na Zem ich odviezol opäť raketoplán Endeavour 19. júna 2002, členovia Expedície 4 strávili v kozme 195 dní, 19 hodín a 39 minút.[5]

V marci 2004 odišiel z oddielu kozmonautov, stal sa zástupcom náčelníka 1. správy v CPK.[3]