Juraj III. (Veľká Británia)
Juraj III. (* 4. jún 1738, Londýn, Kráľovstvo Veľkej Británie – † 29. január 1820, Windsor) bol kráľ Veľkej Británie a Írska, neskôr Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska.
| Juraj III. | |||
| kráľ Veľkej Británie a Írska | |||
 Korunovačný portrét Juraja III. od Alana Ramsayho (1762) | |||
.svg.png.webp) | |||
 | |||
| Panovanie | |||
|---|---|---|---|
| Dynastia | Hannoverská | ||
| Panovanie | 25. október 1760 – 29. január 1820 | ||
| Korunovácia | 22. september 1761 | ||
| Predchodca | Juraj II. | ||
| Nástupca | Juraj IV. | ||
| Biografické údaje | |||
| Pôvodné meno | George William Frederick | ||
| Narodenie | 4. jún 1738 Norfolk House, St. James's Square, Londýn, Kráľovstvo Veľkej Británie | ||
| Úmrtie | 29. január 1820 (81 rokov) Windsor Castle, Windsor, Spojené kráľovstvo | ||
| Pochovanie | Kaplnka Svätého Juraja, Windsor Castle | ||
| Rodina | |||
| Manželka |
Žofia Šarlota Mecklenbursko-strelická | ||
| Potomstvo | |||
| Otec | Frederik Ľudovít Hannoverský | ||
| Matka | Augusta Sasko-gothajská | ||
| Odkazy | |||
 | Juraj III. (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
Na trón nastúpil 25. októbra 1760 ako tretí panovník z Hannoverskej dynastie a súčasne prvý panovník tejto dynastie narodený v Británii. Za svoj materinský jazyk si zvolil angličtinu a Nemecko nikdy nenavštívil.
Jeho dlhá vláda bola poznamenaná sériou vojen, ktoré pohltili takmer celú Európu. Na začiatku jeho vlády porazila Veľká Británia Francúzsko v sedemročnej vojne a stala sa dominantnou európskou mocnosťou v Severnej Amerike. Táto časť sedemročnej vojny na severoamerickom bojisku je označovaná ako Francúzska a indiánska vojna, ale Veľká Británia tieto kolónie počas Americkej vojny za nezávislosť stratila a vznikli Spojené štáty. Neskôr sa Jurajove kráľovstvo zapojilo do bojov proti revolučnému a napoleonskému Francúzsku, ktoré nakoniec viedli k porážke Napoleona v roku 1815.
Neskôr sa u Juraja III. začali prejavovať príznaky mentálneho ochorenia. Bol zmätený, surový a mal veľké problémy spoznať i vlastnú manželku. Vtedajší lekári mu diagnostikovali chorobu zvanú porfýria. Nedávny výskum však preukázal vysoké množstvo jedovatého arzénu, ktorý sa našiel v jeho vlasoch.[chýba zdroj] Arzén mohol byť pravdepodobnou príčinou jeho zdravotných problémov. Juraj III. sa zo svojej choroby niekoľkokrát uzdravil a celé kráľovstvo nad týmto zázrakom jasalo, lebo bol medzi svojím ľudom mimoriadne obľúbený. Choroba však len driemala a v roku 1810 prepukla naplno. Juraja III. uznali za neschopného vlády a jeho najstarší syn Juraj sa stal regentom kráľovstva (Prince Regent) . Po smrti svojho otca nastúpil na trón ako Juraj IV.
Manželstvo a deti
8. septembra 1761 sa oženil so Žofiou Šarlotou z Mecklenburg-Strelitzu (* 1744 – † 1818). Mali 15 detí:
- Juraj IV. (* 1762 – † 1830)
- Frederik August (* 1763 – † 1827), vojvoda z Yorku a Albany
- Viliam IV. (* 1765 – † 1837)
- Šarlota Augusta (* 1766 – * 1828) ∞ 1797 kráľ Friedrich I. z Württembergu (1754 – † 1816)
- Eduard August (* 1767 – † 1820), vojvoda z Kentu a Strathearnu
- Augusta Žofia (* 8. november 1768 - † 22. september 1840)
- Alžbeta (* 1770 – † 1840) ∞ 1818 Landgraf Friedrich VI. z Hessen-Homburgu (1769- 1829)
- Ernest August (* 1771 – † 1851), vojvoda z Cumberlandu, kráľ hannoverský
- August Friedrich (* 1773 – † 1843), vojvoda zo Sussexu
- Adolf Friedrich (* 1774 – † 1850), vojvoda z Cambridge
- Mária (* 1776 – † 1857) ∞ 1816 Viliam Friedrich (* 1776 – † 1834), vojvoda z Gloucesteru a Edinburghu
- Žofia (* 3. november 1777 – † 27. máj 1848)
- Oktávius (* 23. február 1779 – † 3. máj 1783)
- Alfréd (* 22. september 1780 – † 20. august 1782)
- Amália (* 7. august 1783 – † 2. november 1810)
Externé odkazy
Juraj III. | ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Juraj II. |
kráľ Veľkej Británie a Írska 25. október 1760 – 29. január 1820 |
Nástupca Juraj IV. |