Julij Osipovič Martov

Martov, pôvodom z meštiackej židovskej rodiny. Narodil sa v Istanbule v dobre fungujúcej židovskej rodine. Jeho starý otec Alexander Osipovič Cederbaum stál na čele osvieteného hnutia v Odese v rokoch 1850 - 1860, a neskôr v Petrohrade v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Bol zakladateľom prvých židovských novín a časopisov v Rusku.

Martov založil spolu s Leninom roku 1895 Zväz boja za oslobodenie robotníckej triedy[1], jednu z prvých robotníckych organizácií v Rusku. V decembri 1895 bol za svoju politickú činnosť zatknutý a poslaný ako vyhnanec do Turuchanska na Sibíri, kde strávil tri roky (1897 – 1900). V decembri 1900 spoluzaložil časopis RSDDS Iskra, ktorý pomáhal i redigovať. Už ako popredný člen RSDDS emigroval roku 1901 z Ruska.

V exile sa Martov nepohodol so svojím straníckym kolegom Leninom a RSDDS sa rozštiepila na frakciu menševikov, ktorú viedol on, a frakciu boľševikov na čele s Leninom. Medzi menševikmi pôsobilo mnoho významných marxistov, napr. Georgij Plechanov, Pavel Axelrod a Lev Trockij.

Martov na zjazde strany roku 1897, sedí úplne vpravo

Martov podporoval revolúciu v roku 1905 spolu s boľševikmi, krehká jednota však nevydržala a roku 1907 sa obe frakcie znova oddelili. V roku 1911 Martov napísal brožúry Spasiteli ili uprazdniteli? (Záchrancovia alebo ničitelia?) A Kto i kak razrušal R.S.D.R.P. (Kto zničil RSDDS a ako), ktoré kritizovali boľševikov. Tieto brožúry boli Leninom odsúdené.

Prvú svetovú vojnu pokladal Martov podobne ako Lenin za imperialistickú a rovnako ako on privítal aj vypuknutie februárovej revolúcie v roku 1917 a následný pád cárizmu. Do vlasti sa vrátil v máji 1917, aby sa zapojil do politického života. Presadzoval ozbrojený odpor proti buržoáznej Dočasnej vláde. Tým sa dostal do sporu s druhou frakciou menševikov pod vedením Cereteliho, ktorý presadzoval spoluprácu s Dočasnou vládou.[1]

Situáciu však lepšie využili boľševici, takže jeho politika skončila neúspechom. Keď boľševici prišli v októbri 1917 k moci (októbrová revolúcia), dostal sa Martov politicky na okraj. Jeho bývalý kolega Trockij, ktorý prešiel k boľševikom, vtedy vyhlásil: Ste úbohí izolovaní jednotlivci; vy ste bankrotármi; vaša úloha už nebude pokračovať. Ťahajte, kam patríte - na smetisko dejín! Martov znovu odišiel do exilu. Pred odchodom ale povedal: Raz porozumiete zločinom, ktorých sa zúčastňujete. Po skončení ruskej občianskej vojny boli, v dôsledku Kronštadského povstania v roku 1921, menševici sovietskou vládou spolu s inými marxistickými politickými stranami zakázaní, a to vrátane frakcií boľševickej strany a od boľševikov nezávislej Ukrajinskej komunistickej strane. Od roku 1920 až do svojej smrti žil Martov v Nemecku.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Julij Osipovič Martov

• Výber z Martovových spisov (po anglicky)
• Biografia na Spartacus Educational (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Julij Osipovič Martov na českej Wikipédii.