Józef Piłsudski
Józef Klemens Piłsudski (* 5. december 1867, Zalavas, dnes Litva – † 12. máj 1935, Varšava, Poľsko) bol poľský revolucionár, štátnik a maršal, zakladateľ poľskej armády (20. storočie), obnoviteľ slobodného Poľska, hlava poľského štátu (1918 – 1922) a diktátor v Poľsku v medzivojnovom období (1926 – 1935).
| Józef Klemens Piłsudski | |||
 | |||
| Narodenie | 5. december 1867 Zalavas | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 12. máj 1935 (67 rokov) Varšava | ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
| Webstránka | jpilsudski.org | ||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Piłsudski zasvätil svoj život vízii slobodného Poľska a boji proti nadvláde cárskeho Ruska. V rámci týchto plánov podporoval spravodajsky vo vojne s cárskym Ruskom najprv Japonsko (v rusko-japonskej vojne) a neskôr vojensky Ústredné veľmoci v prvej svetovej vojne, v ktorej viedol ako brigádny generál tzv. Poľskú légiu na západnom fronte. V roku 1917 ju rozpustil, keď sa ukázalo, že Nemecko v skutočnosti neplánuje umožniť existenciu poľského štátu. Nemci ho za to uväznili v Magdeburgu. Do Poľska sa vrátil 8. novembra 1918 (Nemci ho tam podobne ako Lenina poslali v súkromnom vlaku). Dňa 11. novembra bol menovaný za vrchného veliteľa poľských ozbrojených síl a o tri dni neskôr hlavou štátu (polsky naczelnik państwa). Viedol poľské sily v rusko-poľskej vojne (1919 – 1921), v ktorej najskôr viedol úspešný úder na Ukrajinu, aby ho potom lepšie vybavená a početnejšia Červená armáda zahnala späť až k Varšave. V bitke o Varšavu však Poliaci nečakane zvrátili svoju zlú situáciu. Poľské vojská pod Piłsudského vedením, kvôli zásadným chybám boľševického velenia porazili a prakticky úplne zničili severnú skupinu Červenej armády vedenú M. V. Tuchačevským a nedali svojmu nepriateľovi možnosť spamätať sa.
V decembri 1922 Piłsudského po prezidentských voľbách nahradil na čele štátu jeho priateľ Gabriel Narutowicz, ktorý však bol týždeň po nástupe do funkcie zavraždený. Piłsudski v roku 1923 znechutený odišiel z funkcií v armáde a odišiel do dôchodku. Avšak narastajúci chaos a výbuchy násilia v krajine ho nakoniec viedli k tomu, že o tri roky neskôr v roku 1926 vyvolal štátny prevrat. Dostal sa do čela štátu, nastolil autoritatívny režim označovaný ako sanácia. Napriek tomu, že väčšinu času mal kontrolu najmä nad vojenským smerovaním štátu, najmä na poste ministra obrany (s výnimkou obdobia v rokoch 1926 – 1928 a v roku 1930, kedy bol zároveň premiérom), zostal až do svojej smrti 12. mája 1935 faktickým vládcom Poľska.
Piłsudski je pochovaný v katedrále na krakovskom Waweli, jeho srdce, obklopené hrobmi poľských vojakov, na Raskom cintoríne vo Vilniuse.
Vyznamenania a ocenenia (výber)
Poľsko
- Rad bielej orlice
- Rad Virtuti Militari, I., II., IV. a V. triedy
- Kríž nezávislosti
- Rad Polonia Restituta, I. a II. triedy
- Vojnový kríž (4x)
- Kríž zásluh (4x)
- Skautský kríž (1920)
Zahraničie
- Rad železnej koruny III. triedy (Rakúsko-Uhorsko)
- Československý vojnový kríž (Československo)
- Rad bielej ruže I. triedy
- Veľkokríž čestnej légie a Médaille militaire (Francúzsko)
- Rad Svätého Jána Jeruzalemskeho IV. triedy
- Veľkokríž Radu veže a meča (Portugalsko)
- Rad Michala Víťaza I., II. a III. triedy (Rumunsko)
- Rad svätého Maurícia a svätého Lazara I. triedy (Taliansko)
Čestné doktoráty
- Jagelovská univerzita (1920)
- Univerzita Adama Mickiewicza (1933)
- Varšavská univerzita (1921)
- Vilniuská univerzita (1921)