Jozef Iľko

Narodil sa v šesťčlennej rodine v obci Lastovce na východnom Slovensku. V roku 1961 úspešne ukončil štúdium meteorológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a bol mu udelený titul promovaný fyzik.[1] Titul doktora prírodných vied (RNDr.) získal na Masarykovej univerzite v Brne a vedeckú hodnosť kandidáta vied fyzikálno-matematických vied získal na Karlovej univerzite v Prahe.[2] Po dvoch rokoch základnej vojenskej služby, kedy slúžil ako meteorológ na vojenskom letisku, začal pracovať v Hydrometeorologickom ústave (od roku 1982 názov Slovenský hydrometeorologický ústav),[3] kde pôsobil ako vedúci Meteorologickej služobne letisko Sliač. V rokoch 1982 – 1987 zastupoval Česko-Slovensko v pracovnej skupine Svetovej meteorologickej organizácie v Ženeve.[2]

Je autorom nepublikovaného Atlasu svetového počasia, viacerých vedeckých článkov a popularizačných diel, napr. Minilexikónu meteorológie (1990)[4]. Od januára 1982 do jesene 1997[5] účinkoval v televízii ako meteorológ, prezentujúc predpovede počasia v reláciách Aktuality a Haló, tu redakcia TN Československej televízie resp. od roku 1991 v Slovenskej televízii a neskôr, od septembra 1999 v relácii Teleráno Televízie Markíza, v ktorej vystupuje dodnes[6]. Účinkoval tiež v Slovenskom rozhlase (rozhlasové stanica Rádio Slovensko a Rock FM Radiu. Bol známy reláciami, v rámci ktorých mohli diváci resp. poslucháči telefonovať do štúdia a spýtať sa ho na predpoveď počasia kdekoľvek vo svete, na čo využíval svoj Atlas svetového počasia.[7]

Od roku 1994 je vdovcom[3]. Má dve dcéry, staršia pracuje v počítačovej spoločnosti, mladšia Katarína Rašlová je lekárkou.^{[chýba zdroj]}

• Čomaj, Ján; Iľko, Jozef (2010), S počasím si tykám (1. vyd.), Bratislava: Ikar, ISBN 978-80-18-00669-6
• Ružan, ed. (2012), RNDr. Jozef Iľko, CSc. meteorológ : medailón osobnosti, Trebišov: Zemplínska knižnica, ISBN 978-80-970954-5-1