Ján Čomaj

Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pracoval v denníku Smena, v roku 1965 inicioval vznik Smeny na nedeľu. Kvôli podpore obrodného procesu bol prepustený zo zamestnania, pracoval v robotníckych profesiách. V rokoch 1990 – 1991 bol riaditeľom Tlačového a informačného odboru Úradu vlády, od roku 1992 riaditeľom a. s. Národná obroda. Od roku 1993 bol zástupca šéfredaktora denníka Slovenská republika.[1]

V rokoch 1995 – 1998 bol lektorom Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave, v roku 1999 lektor v Akadémii umení v Banskej Bystrici. Od roku 1999 pôsobil v slobodnom povolaní.[2]

• Kniha reportáží Hviezdy spievajú (1963)
• Smrť sedí vpredu (1965)
• Počmáraný život (1967, 1968)
• Čo nebolo v novinách - August 68 (1990)
• Veľký biliardový stôl (1993)
• Túlačky (1995)
• Kruté osudy (1997)
• Predčasné pamäti (Milan Bako, 1997)
• Žena menom Katarína (Katarína Pospíchalová, 1998), Národné literárne centrum, edícia: Svedectvá, zv. č. 7, ISBN 8088878292.
• Spomínanie bez konca (William Schiffer, 1998)
• Deň plný drám (2003)
• Nevrlý, Mikuláš, Čomaj, Ján: Šachová Bratislava, (2005), Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, ISBN 80-88912-92-X..
• Tisíc a jedna žena Tibora Bártfaya (2005), Perfekt, ISBN 80-8046-315-8.
• Fenomén Zamarovský (2006)
• Tisíc a jeden príbeh sochára Bartfaya (2007), Perfekt, edícia: Memoáre, ISBN 978-80-8046-376-2.
• Eva Kristínová. Spomienky herečky, (2008), Perfekt, ISBN 978-808046-391-5 [3].
• Mág z Očovej: Ján Berky-Mrenica (2008), Perfekt, ISBN 978-80-8046-429-5.
• Štefan Kvietik: Život bez opony. (2009), Slovart ISBN 978-80-8085-992-3.
• Jozef Iľko: S počasím si tykám (2015), Ikar, ISBN 978-80-551-2356-1.
• Neskutočné príbehy (2013), Vydavateľstvo Matice slovenskej ISBN 978-80-8128-084-9.
• Súboje s prekliatím: Neskutočné príbehy II (2015), Matica slovenská, ISBN 978-80-8128-130-3.

• Ján Čomaj - Literárne informačbé centrum
• ČOMAJ, Ján - Spolok slovenských spisovateľov