Jozef Dekret-Matejovie

Jozef Dekret-Matejovie[1] alebo Jozef Decrett (* 12. júl 1774, Dobroč pri Čiernom Balogu – † 18. január 1841, Banská Bystrica[2]) bol slovenský horár, ktorý na strednom Slovensku (Horehronie) zaviedol v ťažbe dreva pílu namiesto sekier, ale predovšetkým bol priekopníkom v obnove lesov.

Jozef Dekret-Matejovie
slovenský lesník
Narodenie12. júl 1774
Dobroč, Habsburská monarchia
Úmrtie18. január 1841 (66 rokov)
Banská Bystrica, Rakúske cisárstvo
Odkazy
Commons Jozef Dekret-Matejovie
 Biografický portál

Jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s výsevom v lesoch z vlastných zdrojov, spúšťaním dreva rigolmi a zaviedlo všeobecné používanie ručnej píly. Jeho národné cítenie bolo porovnateľné so štúrovcami. J. D. Matejovie vyrastal v drevorubačskom prostredí. Bol samouk, lesný praktik a obhajca progresívnych myšlienok pri obhospodarovaní lesov. Založil tradíciu lesnej prvovýroby. Významnosť lesného hospodárstva videl v zachovaní, zabezpečovaní a všestrannom zveľaďovaní lesov. V tom je aj jeho odkaz pre súčasnosť „Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na Zemi“.

Život

Jozef sa narodil v rodine lesného robotníka Jána Decretta a jeho manželky Márie, neskôr lesného dozorcu a nakoniec strážcu hrabieľ (česiel na zachytávanie dreva, plaveného po riekach). Absolvoval piaristické gymnázium v Brezne a v roku 1787 nastúpil do lesnej služby, najskôr ako nádenník, potom pomocný horár a horár. V roku 1807 bol vymenovaný za hlavného horára a v roku 1808 za lesného pojazdného v Brezne. Od roka 1814 až do dôchodku 1837 vykonával funkciu komorského lesmajstra. V tom čase uskutočňoval vymeriavanie pozemkov a spracoval štatút lesných osád v okolí Čierneho Hrona, ktorý platil takmer ďalších 150 rokov.

V roku 1825 pozval robotníkov z oblasti rakúskeho Štajerska, aby naučili miestnych konzervatívnych drevorubačov používať nové metódy ťažby dreva a predovšetkým prekonali ich odpor k práci s pílou. Pre drevorubačov, ktorí sa odhodlali používať pílu presadil vyššie mzdy a za nízke pne príplatky.[3]

No hlavná Dekretova zásluha nie je zefektívnenie ťažby, ale plánovité zalesňovanie hôr, zdevastovaných niekoľkými storočiami ťažby dreva pre potreby miestneho rozvinutého baníctva, hutníctva a sklárstva. Dovtedy sa odlesňovanie bránilo len úradným obmedzovaním ťažby dreva a zákazmi pasenia kôz na holinách. Zalesňovanie inak ako prirodzenou cestou (náletmi) bolo neznáme. Dekretovi sa podarilo presadiť plánovitú výsadbu a sám ju aktívne realizoval, opätovné zalesňovanie pokladal za najvýznamnejšiu prácu[3]. Do roku 1838 zalesnil 3 942 ha, ktoré boli predtým bez porastu.

Pomník Jozefa Dekreta-Matejovie pri Lesnom úrade v Banskej Bystrici

V jeho práci pokračovali aj jeho nástupcovia a podarilo sa tak na začiatku dvadsiateho storočia opäť zalesniť prakticky celú oblasť.

Literatúra
  • JANČÍK, Alojz a kol.: Jozef Dekret Matejovie (Sborník k 180. výročiu narodenia buditeľa slovenského lesníctva). Bratislava : Štátne pôdohospodárske nakladateľstvo, 1954. 442 s.
  • KVIETOK, Ladislav: Život v lesoch na Horehroní : antropologický príspevok k vlastivede Horehronia. Dobšiná, 1948
  • URGALA, Jozef: Jozef Dekret Matejovie. Antol : Lesnícke, drevárske a poľovnícke múzeum, 1974. 85 s.

Referencie
  1. DEKRET-MATEJOVIE, Jozef. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok II C – F. Martin : Slovenská národná knižnica, 2004. 696 s. ISBN 80-89023-44-4. S. 223.
  2. Záznam o úmrtí v matrike farnosti Banská Bystrica, záznam č. 4; ako povolanie je zapísané "silvarum magister", teda lesmajster
  3. ŠŤASTNÝ, Tibor. Jozef Dekret-Matejovie. In: TIBENSKÝ, Ján, a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Obzor, 1988. 1008 s. S. 196 – 200.

Iné projekty

 Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.