Jozefína Obšitníková

Pôvodne pôsobila ako stredoškolská učiteľka. Vo voľbách v roku 1992 bola zvolená za poslankyňu Snemovne národov Federálneho zhromaždenia za HZDS (kandidovala vo Východoslovenskom volebnom kraji, prekrúžkovala sa z posledného miesta kandidátky).[1] Vo federálnom parlamente bola členkou sociálneho výboru.[2] 25. novembra 1992 zahlasovala za ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.[3]

Po zvolení Michala Kováča za prvého prezidenta Slovenskej republiky sa na istý čas stala Jozefína Obšitníková pracovníčkou Kancelárie prezidenta SR, no už v marci 1994 na znak nesúhlasu s politikou prezidenta tento post opustila.[4]

V predčasných parlamentných voľbách v roku 1994 kandidovala za koalíciu HZDS-RSS vo Východoslovenskom volebnom kraji, získala 6 929 preferenčných hlasov (HZDS-RSS v tomto kraji získalo 14 mandátov a Jozefína Obšitníková bola až 24., takže poslankyňou sa hneď nestala).[5] Poslankyňou sa stala trochu neskôr, 22. decembra 1994 ako náhradníčka za Jozefa Zlochu, ktorý sa stal ministrom životného prostredia (pôvodne mal za J. Zlochu nastúpiť Ivan Ľupták, no pre spory s Jánom Ľuptákom do NR SR nezasadol).[6][7] V parlamente pôsobila vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody.[7]

Do NR SR kandidovala aj v parlamentných voľbách v roku 1998 a 2002, no na nezvoliteľných miestach.[8] Bola zakladateľkou nadácie Pro Futura, ktorá sa snaží pomáhať ľuďom so sociálnymi problémami na východnom Slovensku.

V roku 1998 jej bol udelený Rad Andreja Hlinku II. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik samostatnej Slovenskej republiky.