Jotunheimen
Jotunheimen (pôvodný názov Jotunfjeldene – Pohorie obrov) je pohorie (horská oblasť) v Nórsku s rozlohou 3 500 km² a rovnomenný vysokohorský národný park s rozlohou 1 151 km².[1]
| Jotunheimen | |||
| Pohorie | |||
 Výhľad z vrchu Galdhøpiggen | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Časť | Škandinávske vrchy | ||
| Najvyšší bod | Galdhøpiggen | ||
| - výška | 2 469 m n. m. | ||
| - súradnice | 61°38′11″S 8°18′45″V | ||
| Rozloha | 3 500 km² (350 000 ha) | ||
| Wikimedia Commons: Category:Jotunheimen | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Je zároveň najvyšším pohorím Škandinávie s nadmorskou výškou na úrovni 2 000 m n.m. Vďaka severnej polohe približne 61° s.z.š.[2] jeho scenéria, ľadovce a jazerá pripomínajú najvyššie pohoria Európy[2].
Jotunheimen je územie vysokých hôr, ľadovcov, jazier, hlbokých údolí a divokých ľadovcových riek. Nachádza sa tu 29 najvyšších vrcholov Nórska. Pre návštevníkov je dostupná rozvetvená sieť trás a množstvo horských chát.
Hory pravekých lovcov a pastierov
Od rannej doby kamennej bolo toto územie osídľované pravekými lovcami a zberačmi. Prvé obydlia sa našli neďaleko jazier Gjende a Russvatnet od doby bronzovej a železnej až po súčasnú kultúru. Najbližších tisíc rokov sa využíva ako pastierske územie, kde v polovici júna nórski farmári vyháňajú svoje stáda na leto.
Vysokohorská turistika
Jotunheimen je označovaný za raj vysokohorskej turistiky severnej Európy. Viac ako 300 kilometrov značených turistických chodníkov a turistických chát a ubytovní ponúka skvelý zážitok z divočiny, oddych a scenérie v tieňoch „prastarých Obrov“. Obľúbený je ľadovcový výstup na vrcholky, atrakciami je aj horolezectvo, letné lyžovanie a skialpinizmus.
