Josif Orbeli
Josif Abgarovič Orbeli (rus. Иосиф Абгарович Орбели, (armén. Հովսեփ Աբգարի Օրբելի, * 20. marec 1887, Kutaisi, Gruzínsko – † 2. február 1961, Leningrad) bol ruský orientalista arménskeho pôvodu a riaditeľ Ermitáže v rokoch 1934 – 1951.[1]
Josif Orbeli | |||
ruský orientalista | |||
| |||
Narodenie | 20. marec 1887 Kutaisi, Gruzínsko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 2. február 1961 (73 rokov) Petrohrad, Rusko | ||
Alma mater | Petrohradská štátna univerzita | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Životopis
Syn zo starého šľachtického rodu vyrastal spolu so starším bratom Leonom Orbelim pri Petrohrade. V roku 1914 sa stal univerzitným profesorom. Zaoberal sa predovšetkým históriou Zakaukazska v stredoveku a podnikal vykopávky v Ani a Bagarane.[2] Spolu s Nikolajom Marrom sa zúčastnil prieskumu v tureckom Toprakkale. Ako riaditeľ Ermitáže budoval orientálnu zbierku a riadil múzeum cez zložité obdobie stalinizmu. Založil arménsku akadémiu vied a bol jej prvým prezidentom. V Norimberskom procese vystúpil 65. deň ako svedok zničenia pamiatok Leningradu.
Referencie
- Joseph L. Wieczynski, The Modern Encyclopedia of Russian and Soviet History, Zväzok 26, Academic International Press, 1994, s. 65
- Deirdre Holding, Armenia: with Nagorno Karabagh, Bradt Travel Guides 2014, s. 216
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Joseph Orbeli na českej Wikipédii.