Johannes Mario Simmel
Johannes Mario Simmel (* 7. apríl 1924, Viedeň, Rakúsko – † 1. január 2009, Luzern[1], Švajčiarsko) bol rakúsky spisovateľ spoločenských románov.
| Johannes Mario Simmel | |||
| rakúsky spisovateľ | |||
| Narodenie | 7. apríl 1924 Viedeň, Rakúsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 1. január 2009 (84 rokov) Luzern, Švajčiarsko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Život
Simmelovi rodičia pochádzali z Hamburgu. Jeho otec Walter Simmel bol chemik, jeho matka Lisa rodená Schneiderová bola lektorka. Detstvo strávil v Rakúsku a v Anglicku, maturoval z chemického inžinierstva.[2]
Po druhej svetovej vojne najskôr pracoval ako novinár, prekladateľ a tlmočník americkej vojenskej správy v Rakúsku. Pri práci v denníku „Welt am Abend“ písal ako kultúrny redaktor filmové kritiky a fejtóny. Roku 1947 publikoval svoju prvú zbierku noviel pod názvom Stretnutie v hmle (v origináli Begegnung im Nebel). Potom sa uplatnil ako redaktor novín vo Viedni a Mníchove.
Medzi rokmi 1950 a 1962 napísal, sám alebo s rôznymi spoluautormi celkom 22 filmových scenárov. Po jeho prvom veľkom úspechu Nemusí byť vždy kaviár (v origináli Es muss nicht immer Kaviar sein, 1960) sa začal venovať najmä písaniu populárnych románov, zakaždým s aktuálnou spoločensko-politickou témou ako je násilie, obchod s drogami alebo manipulácia s génmi.
Od 50. rokov žil v Starnbergu v Bavorsku. Časom sa stal značne populárnym, jeho romány boli preložené do 30 jazykov[3], viac ako 10 ich bolo sfilmovaných (mnohé z nich boli režírované Alfredom Vohrerom a Rolandom Klickom).
Simmelove práce boli dlhý čas kritikou označované ako „obyčajná literatúra“. Až s románom A s klaunmi prišli slzy (v origináli Doch mit den Clowns kamen die Tränen, 1987) našiel celkové uznanie.
Dielo
Romány
- Čudujem sa, že som taký veselý (Mich wundert, dass ich so fröhlich bin, 1949)
- Tajný chléb (Das geheime Brot, 1950)
- Priznávam sa (Ich gestehe alles, 1952)
- Boh ochraňuje milencov (Gott schützt die Liebenden, 1957)
- Nemusí byť vždy kaviár (Es muss nicht immer Kaviar sein, 1960)
- Až do trpkého konca (Bis zur bitteren Neige, 1962)
- Láska je len slovo (Liebe ist nur ein Wort, 1963)
- S láskou k vlasti nejdál dojdeš (Lieb Vaterland, magst ruhig sein, 1965)
- Všetci ľudia budú bratia (Alle Menschen werden Brüder, 1967)
- A Jimmy šel za duhou (Und Jimmy ging zum Regenbogen, 1970)
- Látka, z ktorej sú utkané sny (Der Stoff, aus dem die Träume sind, 1971)
- Len vietor vie odpoveď (Die Antwort kennt nur der Wind, 1973)
- Nikto nie je ostrov (Niemand ist eine Insel, 1975)
- Hurá, ešte žijeme (Hurra wir leben, 1978)
- Dávame vám nádej (Wir heißen euch hoffen, 1980)
- Nechajte, prosím, kvety žiť (Bitte, lasst die Blumen leben, 1983)
- Tých, čo sú v tme, nevidieť (Die im Dunkeln sieht man nicht, 1985)
- Aj klauni prinášajú slzy (Doch mit den Clowns kamen die Tränen, 1987)
- Setkání v mlze (Begegnung im Nebel, 1992)
- Aj keď sa smejem, je mi do plaču (Auch wenn ich lache, muss ich weinen, 1993)
- Snívaj nesplniteľný sen (Träum den unmöglichen Traum, 1996)
- Muž, ktorý maľoval mandľovníky (Der Mann, der die Mandelbäumchen malte, 1998)
- Láska je posledný most (Liebe ist die letzte Brücke, 1999)
- Aféra Niny B
- Na jar škovránok zaspieva naposledy
Zbierky krátkej prózy
Krátke poviedky, eseje, úvahy, správy.
Referencie
- Spiegel Online, 2. Januar 2009
- Johannes Mario Simmel über den Wahnsinn unserer Welt. Johannes Mario Simmel v interview s Ernstom Grabovszkim. Wiener Zeitung. 1. jún 2001
- Johannes Mario Simmel ist tot Faz.net, 3. január 2009.
Externé odkazy
- Johannes Mario Simmel v Internet Movie Database (po anglicky)
- Interview vo Weltwoche 2007
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Johannes Mario Simmel na českej Wikipédii.