Jelcz PR110E

Na začiatku 70. rokov sa vláda Poľskej ľudovej republiky rozhodla modernizovať vozidlový park mestskej hromadnej dopravy.[1] Z tohto dôvodu už v rokoch 1970-1972 boli vo varšavských uliciach skúšané rôzne autobusy: maďarský Ikarus 242, západonemecký Magirus-Deutz M170-S11H, francúzsky Berliet PR100, taliansky FIAT 420A, britsko-dánský Leyland Lidrt 12/4 Worldmaster, španielsky Pegaso 5023, japonský Hino RC620 a česko-slovenský Karosa ŠM 11.[2] Víťazom sa stal Berliet PR100.[3] Od začiatku bol tento model považovaný za prechodný, pretože kvôli väčším prepravným potrebám bolo plánované jeho rozšírenie pridaním ďalšej dvojice dverí.[4] Nový Jelcz PR110 bol dvanásťmetrovým autobusom s tromi dverami. Polovica týchto vozidiel bola vyrobená z francúzskych dielov.[5]

V 70. rokoch začali poľské mesta rušiť trolejbusové siete. V roku 1975 zostali v prevádzke iba siete v Gdyni a v Lubline.[6] Cez tento trend sa v Gdyni naďalej rozvíjala trolejbusová doprava. V roku 1976 bol vytvorený prototyp poľského trolejbusu nasadením elektrickej výzbroje česko-slovenskej Škody 9Tr do autobusu Jelcz PR 110U. V roku 1977 bol vo Varšave postavený prototyp trolejbusu Jelcz PR100E na základe autobusu Jelcz PR100.[3]

Myšlienka prestavby autobusu Jelcz PR110 na trolejbus sa vrátila v roku 1979 z iniciatívy podniku WPK Gdańsk-Gdynia. Elektrická výzbroj pochádzala z trolejbusu Škoda 9Tr.[7]

Prestavba autobusov na trolejbusy začala v roku 1980.[7] V prvej sérii bolo vyrobených 20 trolejbusov, ktoré boli následne testované v prevádzke na uliciach v Gdyni a v Lubline. Po skúškach došlo k úpravám v elektrickej a mechanickej časti vozidiel. Sériová výroba ale nebola zahájená.[8]

V 80. rokoch boli v Tychách (1982), Varšave (1983) a vo Słupsku (1985) sprevádzkované nové trolejbusové siete. Výsledkom bol zvýšený dopyt po nových trolejbusoch.[9] To nepresvedčilo vedenie spoločnosti Jelcz, aby začala sériovú výrobu.[10]

Jelcz však projekt nezrušil úplne a ponúkol autobusové karosérie bez pohonu, ktoré boli pripravené na montáž elektrickej výzbroje.[11] V rokoch 1986 – 1992 bola vyrobená druhá rada trolejbusov Jelcz PR110, avšak s elektrickou výzbrojou vyrábanou gdanskou firmou Elmor. Konečná montáž vozidiel sa konala v slupskej spoločnosti Kapena.

V roku 1992 bola zahájená produkcia modernizovanej verzie Jelcz 120MT.[12]

PR110 je dvojnápravový trolejbus. Celokovová vozová skriňa bola zvonku oplechovaná, v interiéri bola obložená preglejkou. Výstup a nástup cestujúcich zabezpečovali troje dvojkrídlové skladacie dvere na pravom boku karosérie. Sedadlá pre cestujúcich boli usporiadané priečne a boli polstrované.

Pohon trolejbusu zaisťoval jeden trakčný motor Elmore DK210A3P. Vo vozidlách PR110E bola použitá odporová elektrická výzbroj, ktorá ale nebola príliš hospodárna. Na začiatku 80. rokov bola vyvinutá nová, úspornejšia tyristorová výzbroj, ktorá bola od roku 1983 vyrábaná sériovo (trolejbusy s označením Jelcz PR110T).

V niektorých trolejbusoch v Gdyni, Lubline a v Tychách boli dosadené nové čela.

Súčasný štát	Mesto	Stránka	Roky dodávok	Počet vozidiel	Evidenčné čísla pri dodaní	Zdroj
Poľsko	Dębica	stránka	1987	10	1–10	[13]
	Gdyňa	stránka	1980 – 1982	20	10104–10123	[14]
	Lublin	stránka	1988 – 1992	32		[15]
	Słupsk	stránka	1986 – 1987	15	624–633, 641–646	[16]
	Tychy	stránka
	Varšava	stránka	1989 – 1991	20	viď prehľad	[17]

Čísla vozidiel

• Varšava: T001, T003, T004, T006, T007, T008, T009, T012, T015, T017, T021, T022, T024, T025, T027, T028, T032, T034, T037, T038.

Výpočet miest, kam boli dodané nové vozidlá Jelcz PR110, zrejme nie je kompletný. Nie sú aj uvedené mesta, kam sa trolejbusy Jelcz PR110 dostali až ako ojazdené.

1. STIASNY, Marcin. Atlas autobusów. Poznań : Poznański Klub Modelarzy Kolejowych. ISBN 978-83-920757-4-5. S. 34.
2. POŁOMSKI, Wojciech. Pojazdy samochodowe i przyczepy Jelcz 1952-1970. Warszawa : Wydawnictwa Komunikacji i Łączności. 139 s. ISBN 978-83-206-1741-2, 83-206-1741-3. S. 121-126.
3. SUPEL, Łukasz. Ocalić od zapomnienia - francuski Jelcz. infobus.pl. Dostupné online [cit. 2020-08-13]. (po poľsky)
4. Stiasny, s. 106
5. KIERECKI, Jerzy. Autobus miejski Jelcz M110. Transport miejski, čís. 3, s. 65-70. ISSN 0203-0333.
6. LIJEWSKI, Teofil. Geografia transportu Polski. Warszawa : Państwowe Wydawn. Ekonomiczne. 286 s. ISBN 83-208-0474-4, 978-83-208-0474-4. S. 159.
7. Stiasny, s. 218
8. POŁOMSKI, Wojciech. Pojazdy samochodowe i przyczepy Jelcz 1971-1983. Warszawa : Wydawnictwa Komunikacji i Łączności. 282 s. ISBN 978-83-206-1817-4, 83-206-1817-7. S. 240.
9. Lijewski, s. 159
10. Połomski, s. 260
11. Połomski, s. 261
12. Stiasny, s. 219
13. Дембица, Jelcz/KPNA PR110E — Список подвижного состава. transphoto.org. Dostupné online [cit. 2020-08-13].
14. POŁOM, Marcin; PALMOWSKI, Tadeusz. Rozwój i funkcjonowanie komunikacji trolejbusowej w Gdyni. Pelpin : Wydawnictwo Bernardinum. ISBN 978-83-7380-776-1.
15. Jelcz PR110E. www.lubus.info. Dostupné online [cit. 2020-08-13].
16. POŁOM, Marcin. Trolejbusy w obsłudze komunikacyjnej Słupskaw latach 1985-1999. Autobusy: technika, eksploatacja, systemy transportowe, čís. 14, s. 36-42.
17. Jelcz PR110E. www.omni-bus.eu. Dostupné online [cit. 2020-08-13].

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jelcz PR110E na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jelcz PR110E