Jekaterina Vladimirovna Riazanovová

Na jar 2009 tanečník Ilia Tkačenko, ktorý bol vtedy bez partnerky, prejavil po spoločných skúšobných tréningoch záujem korčuľovať s Riazanovovou.[7] Toto rozhodnutie sa však nestretlo s pozitívnou odozvou Ruskej korčuliarskej federácie.[7] Dvojicu začal trénovať Gorškov v športovo centre „Odincovo“, neďaleko Moskvy.[7]

Tkačenko a Riazanovová začali spoločne súťažiť na medzinárodných podujatiach sezóny 2009/2010. Na „Nebelhorn Trophy 2009“ skončili na 4. mieste a na „Cup of Russia 2009“ na šiestom mieste. Na Majstrovstvách Ruska 2010 obsadili štvrtú priečku.

Na zažiatku sezóny 2010/2011 sa Tkačenko s Riazanovovou rozhodli zrušiť plánovaný voľný tanec a pripraviť si úplne nový.[8] Boli prihlásení na dve súťaže série „Grand Prix“ - „Skate America 2010“ (skončili na 5. mieste) a „Trophée Eric Bompard 2010“. Na „Trophée Eric Bompard“ vyhrali svoju prvú medailu zo súťaží Grand Prix - striebro. Následne na Majstrovstvách Ruska 2011 získala dvojica striebornú medailu a tým svoju prvú miestenku na Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní.[8]

V januári 2011 na Majstrovstvách Európy v krátkom programe skončili piaty a vylepšili si svoje osobné maximum na 60,91 bodov. Celkovo napokon skončili na 6. mieste. Keďže Rusko malo na základe výsledkov z predchádzajúcich majstrovstiev sveta možnosť vyslať na Majstrovstvá sveta 2011 iba dva tanečné páry a pred Tkačenkom a Riazanovovou skončili dva ruské tanečné páry (Bobrovová / Soloviov a Iľjinychová / Kacalapov), nemohli sa zúčastniť na svetovom šampionáte a zostala im iba pozícia náhradníkov.

Riazanovová a Tkačenko s trénerom Alexejom Gorškovom (vpravo) a choreografom Sergejom Petuchovom (vľavo) v roku 2011

V sezóne 2011/2012 štartovali opäť na dvoch súťažiach série „Grand Prix“, a to na „Skate Canada International 2011“ a „Cup of Russia 2011“. Pre túto sezónu si v spolupráci s choreografom Sergejom Petuchovom pripravili voľný tanec, o ktorom Riazanovová povedala: „je to príbeh o mladej žene, ktorá spomína na svojho milého, ktorý už nežije. Ona je tak hlboko ponorená do spomienok na šťastné časy, že jej sny sa zdajú aspoň na malú chvíľu realitou.“[4] Dvojica musela odstúpiť zo súťaže „Nebelhorn Trophy 2011“, pretože Tkačenko nemal hotový cestovný pas a ďalšie cestovné doklady.[9][10] Dňa 13. decembra 2011 Riazanovová utrpela otras mozgu a zlomeninu nosa po tom, čo jej nechtiac počas korčuľovania Tkačenko vrazil lakťom do hlavy. Zranenie si vyžiadalo hospitalizáciu partnerky, ale Riazanovová opustila na reverz nemocnicu 20. decembra.[11][12] Na Majstrovstvách Ruska 2012 26. decembra 2011 vyhrali bronzovú medailu. Nasledovali Majstrovstvá Európy 2012, na ktorých skončili piaty, ale získali malú bronzovú medailu za 3. miesto v krátkom programe. Na Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní 2012 skončili na 9. mieste.

V apríli 2012, Tkačenko povedal, že strávia nejaký čas prípravou na nasledujúcu sezónu v skupine trénerov Mariny Zujevovej a Igora Špiľbanda v USA,[13] ale trénerská dvojica sa rozišla a Tkačenko s Riazanovovou sa rozhodli ďalej trénovať so Špiľbandom v meste Novi, štát Michigan.[14] [15] Počas sústredenia v Bulharsku Tkačenko stratil rovnováhu pri nácviku zdvíhaných figúr na podlahe v korčuliach a šliapol na ruku Riazanovovej. Bola potrebná operácia ruky, z ktorej sa zotavila dobre.[15] Na návrh Tatiany Tarasovovej, sa rozhodli zrušiť novú voľnú jazdu na hudbu od Pink Floyd - Hey You a urobil novú voľnú jazdu k valčíku z filmov Godfather (Krstný otec).[15]

Sezónu 2012/2013 Tkačenko a Riazanovová začali úspešne. Vyhrali bronz na súťažiach „Skate Canada International 2012“ aj „Trophée Eric Bompard 2012“. Rovnako bronzoví skončili aj na Majstrovstvách Ruska 2013. Na Majstrovstvách Európy 2013 skončili na štvrtom mieste. Vylepšili si však svoje osobné rekordy v počte dosiahnutých bodov v krátkom programe (64,52), voľnej jazde (93,25), ako aj v celkovom počte bodov (157,77).