Janko Kersnik

Janko Kersnik sa narodil v ušľachtilej rodine otcovi Jožetovi a matke Berte Hoffern na Brdskom hrade blízko Lukovice. Navštevoval gymnázium v Ľubľane, ale neukončil ho, preto ho Fran Levec učil doma a inšpiroval ho do písania slovinskej literatúry. V roku 1868 začal študovať právo na Viedenskej univerzite, potom v štúdiu pokračoval na Univerzite v Grazi, kde štúdium ukončil v roku 1874. Stal sa stážistom v kancelárii finančného prokurátora v Ľubľane a v roku 1878 prevzal funkciu notárskeho zástupcu v Brde. V roku 1880 zložil notársku skúšku. V roku 1883 bol prvýkrát zvolený za poslanca. Neskôr bol zvolený za predsedu odboru Poľnohospodárskej spoločnosti a na jar roku 1885 bol zvolený za starostu obce Lukovica. Oženil sa s Alojzijou Tavčar, dcérou ľubľanského hoteliéra a majiteľa pôdy. V roku 1889 bol znovu zvolený do provinčného zhromaždenia. Zomrel 28. júla 1897. Je podľa neho pomenovaná Základná škola Janka Kersnika v Brde pri Lukovici.

Začal písať nemecké básne, ale pod vplyvom Levca prestal a prešiel k písaniu slovinských básní. Potom začal písať prózu, ktorú písal po zvyšok svojho života. V roku 1866, časopis „Slovenski glasnik“ vydal jeho prvú báseň Gomila a neskôr Ljubav do doma, Slavec, Obraz, Roža in skala, Sred voda, Roža na tujem, Sanje. V roku 1869 vydal cyklus básní s názvom Raztreseno cvetje.

Najprv sa v Slovinskom národe objavila Muhasta pisma, potom cyklus osemnástich fejtónov Nedeljska pisma. Muhasta pisma obsahovali vtipy na úkor vtedajšieho provinčného prezidenta Auersperga, takže väčšinu zabavila polícia. Písal tiež o starých Slovincoch, nemeckých skautoch a politike. Pisma iz Gradca sú všeobecnejšej povahy. V pôstnych listoch však písal satiricky proti kňazom a konzervatívnej politike. V niektorých častiach sa podpísal ako Baptista.

Publikoval aj divadelné recenzie. V deň 70. narodenín Bleiweisovi napísal jednoaktovku s názvom Berite Novice. Prvý rozsiahly román Na Žerinjah napísal v roku 1875. Publikoval ho v Jurčičovej Slovinskej knižnici. Medzi jeho najdôležitejšie diela z meštianskeho života patria romány Ciklamen (r. 1883) a Agitator (r. 1885) a poviedka Jara gospoda (r. 1893). Tieto boli postupne publikované v mesačníku „Ljubljanski zvon“ v rokoch 1887 - 1890. Bol úspešný aj v dlhších ľudových rozprávkach ako napríklad Kako je stari Molek tatu iskal, Znojilčevega Marka božja pot, Za čast, Rejenčeva osveta. Jeho humor ukazujú humoresky Dva adjutanta, Nova železnica, Dohtar Konec in njegov konj a Kolesarjeva snubitev. Napísal tiež dlhú poviedku Gospod Janez, ktorá vychádzala vo Zvone od júna do decembra 1884. Publikoval niekoľko krátkych literárnych diel.

Rokovnjači, 1882

• Na Žerinjah, 1876
• Rokovnjači - doplnil po smrti Josipa Jurčiča, 1881
• Lutrski ljudje, 1882
• Ciklamen, 1883
• Gospod Janez, 1884
• Agitator, 1885
• Testament, 1887
• Dohtar Konec in njegov konj, 1888
• Kako je stari Molek tatu iskal, 1889
• Kmetske slike, 1891
• Jara gospoda, 1893
• Očetov greh, 1894

• Miran Hladnik: Kersnikova Jara gospoda. Janko Kersnik: Jara gospoda. Ľubľana: Karantanija, 1996. 97–120.
• Miran Hladnik: Janko Kersnik. Slovenska pisateljska pot. Ľubľana, 2013. 116–119.

• Zoznam slovinských spisovateľov
• Slovinská literatúra

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Janko Kersnik

Politický portál

• Janko Kersnik, Slovenski biografski leksikon 1925–1991. Elektronska izdaja. Ljubljana: SAZU, 2009.