Jana II. (Navarra)

Po smrti svojho otca a nevlastného brata Jána I., ktorí obaja zomreli v roku 1316, bola vylúčená z nástupníctva a novým kráľom sa stal jej strýko Filip V. (v Navarre vládol ako Filip II.), brat Ľudovíta X. a syn Filipa IV..

Filip sa dostal k vláde z niekoľkých dôvodov – Jana bola v tom čase veľmi mladá, ďalej spochybnil, že je dcérou Ľudovíta X. a navyše vládnuce vrstvy boli toho názoru, že ženy by nemali mať dovolené, aby mohli Francúzsku vládnuť. Tento posledný dôvod sa však nemohol uplatniť v Navarre, pretože tam už existoval precedens, ktorý povoľoval aj ženám nastúpiť na trón.

Po Filipovi V. nastúpil na trón ďalší strýko (brat Filipa V. a Ľudovíta X.) Jany II. Navarreskej, Karol IV. (v Navarre vládol ako Karol I.), ktorý zomrel v roku 1328. Po jeho smrti už neboli žiadny ďalší dediči trónu, ktorí by boli v priamej príbuzenskej línii s Filipom IV. Na trón si však úspešne nárokoval vzdialený príbuzný Filip, ktorý bol synom mladšieho brata Filipa IV., Karola z Valois. Tým predbehol v nástupníctve nielen Janu, ako priamu nástupníčku, ale aj niekoľko ďalších žien, ktoré boli v bližšom príbuzenskom vzťahu k Filipovi IV., ako on. Na trón nastúpil ako Filip VI..

Jana sa stala navarrskou kráľovnou vďaka zmluve s Filipom VI., ktorý nebol potomkom skoršieho navarrského kráľa Garciu Ramíreza, a teda nemohol vystúpiť proti ženským následníkom trónu v Navarre. Jana sa v zmluve musela vzdať svojho nároku na francúzsky trón a aj majetkov svojej starej mamy vo francúzskych regiónoch Brie a Champagne, ktoré boli spojené s francúzskymi kráľovskými panstvami. Ako náhradu získala panstvá Angoulême, Mortain a časť Cotentinu (Longueville). Neskôr vymenila panstvo Angoulême za tri majetky vo Vexine – Pontoise, Beaumont-sur-Oise, a Asnière-sur-Oise.

Ako navarrská kráľovná vládla až do svojej smrti v roku 1349. Vládla spolu s manželom, Filipom III.. Filip bol taktiež aj Évreuxským grófom ako dedič grófa Ľudovíta z Évreux (ten bol mladším synom francúzskeho kráľa Filipa III.). Vďaka jeho zdedenými územiami spolu s Janinými majetkami v Normandii a jej právami v Champagne, mali manželia rozsiahle majetky v severnom Francúzsku.

Jana a Filip mali spolu osem detí. Jej nástupcom sa stal ich syn Karol II.. Ich dcéra Blanka d'Evreux sa stala druhou manželkou francúzskeho kráľa Filipa VI..

Hoci Jana nikdy nezískala francúzsky trón, jej potomkovia a dediči, navarrskí králi, nakoniec získali francúzsku korunu, keď Henrich IV. zdedil o dve storočia neskôr (v roku 1589) trón. Všetci ďalší francúzski králi mali už Janinu krv a boli jej potomkami.

• Mária Navarrská (1329 – 1347) – Bola prvou manželkou aragónskeho kráľa Petra IV. (1319 – 1387).
• Blanka d'Évreux (1331 – 1398) – Stala sa druhou manželkou francúzskeho kráľa Filipa VI. (1293 – 1350).
• Karol II. (1332 – 1387) – Po smrti Jany sa stal navarrským kráľom. Bol známy ako Karol Hrozný (Charles le Mauvais).
• Agnesa Navarrská (1334 – 1396) – Vydala sa za foixského grófa Gastona III. (1331 – 1391).
• Filip Longuevilleský (1336 – 1363) – Jeho manželkou sa stala Jolanda de Dampierre (1331 – 1395).
• Ľudovít, gróf z Beaumont-le-Rogeru (1341 – 1372) – Jeho prvou manželkou bola od roku 1358 Mária de Lizarazuová ; druhou manželkou sa v roku 1366 stala Joanna Durazzová (1344 – 1387).

• Ľudovít X.
• Margaréta Burgundská

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jana II. (Navarra)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Joan II of Navarre na anglickej Wikipédii.