Jadrová elektráreň Dukovany

Jadrová elektráreň Dukovany (Jaderná elektrárna Dukovany) (skrátene EDU, predtým JEDU) je prvou prevádzkovanou jadrovou elektrárňou na území Česka. Je významným zdrojom českej energetickej sústavy. JE Dukovany je umiestnená asi 30 kilometrov juhovýchodne od Třebíča, v trojuholníku, ktorý je vymedzený obcami Dukovany, Slavětice a Rouchovany. V roku 2011 vyrobila 14,369 TWh elektrickej energie, čo predstavuje asi 20 % celkovej spotreby elektriny v Česku. Jadrová elektráreň Dukovany má rovnaký inštalovaný výkon ako Jadrová elektráreň Temelín - 2000 MW. V máji 2012 bola ukončená modernizácia všetkých štyroch blokov. Ich inštalovaný výkon tak činí 4 x 510 MW.[1]

Celkový pohľad na Jadrovú elektráreň Dukovany

Pre potreby elektrárne bola v vybudovaná Vodní nádrž Dalešice. V areáli elektrárne je umiestnená aj slnečná elektráreň s výkonom 10 kW.[2] ČEZ plánuje v blízkosti Jadrovej elektrárne Dukovany postaviť tiež veternú elektráreň.[3]

V roku 2012 bolo rozhodnuté, že vznikne pracovná skupina, ktorá sa bude zaoberať eventuálnou výstavbou piateho reaktoru v priestoroch jadrovej elektrárne. Rozhodnuté malo byť v roku 2013.[4] Od 1. júna 2020 začala pracovať dcérska spoločnosť ČEZ Elektrárna Dukovany II.[5]

Riaditeľom elektrárne je od 1. júna 2020 Roman Havlín.

História
Katastrálne územie pri EDU. Zaniknuté obce vyznačené kurzívou

História elektrárne začala v roku 1970, kedy Sovietsky zväz a Československo podpísali dohodu o stavbe dvoch jadrových elektrární. Druhou z nich sa stali Atómové elektrárne Bohunice. Zmenou projektu sa výstavba posunula na rok 1978. Prvý blok bol do prevádzky uvedený v máji 1985, posledný, štvrtý v júli 1987.[1] Podľa webstránky elektrárne „Spustenie dvoch jadrových blokov - druhého a tretieho - v jednom roku (1986) a v jednej lokalite, bolo vo svojej dobe celkom unikátne a doteraz sa vo svete nezopakovalo.“[1]

Pred výstavbou boli zrušené tri dediny, ktorých katastrálne územia obsahovali plánovanú stavbu. Išlo o obec Skryje s časťami Lipňany a o obec Heřmanice. Skryjské územie bolo pripojené k obci Dukovany, heřmanické k obci Rouchany.

Bezpečnosť
Hlavný vchod do Jadrovej elektrárne Dukovany

Elektráreň patrí medzi prvú tretinu najbezpečnejších na svete, za posledné 3 roky v nej nedošlo k žiadnej poruche väčšej než stupeň 0 stupnice INES. Od roku 2000 tiež nedošlo k žiadnemu automatickému odstaveniu reaktoru.[6][7] Kolektívna efektívna dávka pracovníkov elektárne v roku 2005 bola 0,15 mSv na blok, čo je hlboku pod bezpečnostnými normami (ročný limit pre pracovníkov s ionizujúcim žiarením je 50 mSv za rok, a 100 mSv počas 5 rokov.[8]

Elektráreň je držiteľom certifikátu Bezpečný podnik, ktorý vydáva Ministerstvo práce a sociálnych vecí pod garanciou Českého úřadu bezpečnosti práce.

V roku 2010 vinou jedného pracovníka elektrárne došlo k automatickému vypnutiu jedného z reaktorov. Tento pracovník pri výkone servisnej činnosti zavadil o elektrorozvádzač, ktorý obsluhoval meracie zariadenie na turbíne. To viedlo k odstaveniu turbíny a následne celého reaktoru.[9]

Celková škoda za túto chybu bola 6 miliónov korún (cena nevyrobenej elektriny počas doby výpadku jedného zo štyroch reaktorov). Vážnejšie ohrozenie bezpečnosti nehrozilo a po niekoľkých hodinách bola výroba elektrickej energie v dotknutom reaktore obnovená. Zmienený technik nebol nijako pokutovaný ani potrestaný.

Elektráreň za celou svoju históriu nezaznamenala žiadnu haváriu v prevádzke ani mimo nej, ktorá by si zaslúžila číslo na stupnici havárií. Mimo prevádzky sa stala len jedna menšia havária. Bol ňou požiar transformátora, ktorý, ale nespadá priamo do zariadenia elektrárne. Požiar bol rýchlo zlikvidovaný, do vodnej nádrže Mohelno však unikol chladiaci olej. Všetok bol zachytený nornými stenami bez akýchkoľvek následkov. Elektráreň potom na vlastné náklady vybudovala o niekoľko desiatok metrov severnejšie v Skryjoch malú záchytnú nádrž ako prevenciu prípadných únikov. Od tohto požiaru však podobný únik nebol zaznamenaný.

Meteorologická veža

Západne od areálu elektrárne sa nachádza 136 metrov vysoká meteorologická veža merajúca vzdušnú rádioaktivitu.

Ekológia
Prezentácia EDU na Regiontouru 2010

EDU je držiteľom certifikátu ISO 14001 – Ekologický podnik. Za 21 rokov svojej prevádzky (1985–2006) Dukovany vyrobili energiu ekvivalentnú spáleniu 190 mil. t uhlia, vďaka čomu do atmosféry nemuselo byť vypustených 237 milionov ton CO2. Ide o približne rovnaké množstvo, ktoré vypustí do ovzdušia 5,2 milióna v Česku evidovaných motorových vozidiel v priebehu 12 rokov.

Na štátom kontrolovaný „jadrový účet“ (fond zhromažďujúci prostriedky na výstavbu a správu trvalého úložiska vyhoreného jadrového paliva) platí 50 Kč za každú vyrobenú MWh, denne teda približne 2,1 mil. Kč.[10]

Ekonomika prevádzky

Elektráreň stála 25 mld. Kčs, podľa údajov ČEZ se od doby uvedenia do prevádzky do roku 2005 už dvakrát zaplatila.[11] Cena vyrobenej elektriny je 60 halierov za kWH, čo je najmenej v Česku.[12]

Výrobné ukazovatele EDU
Rok 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013*
Výroba [TWh] 13,755 13,632 13,744 14,025 13,907 14,448 13,995 14,176 14,369 15,022 15,576

* Údaje pre rok 2013 vychádzajú z plánov ČEZ

Koeficient ročného využitia za rok 2012 dosiahol 85,51%.

Zdroje: ČEZ, ČTK

Technické informácie

Reaktory
Chladiace veže

V roku 2012 mala jadrová elektráreň Dukovany štyri bloky VVER 440, typ V 213, pôvodne každý s elektrickým výkonom 440 MW, dnes vďaka modernizácii v rokoch 2005 až 2012 s elektrickým výkonom 4 x 500 MW.[13]

V aktívnej zóne každého reaktora je umiestnených 312 palivových súborov. Každý palivový súbor je tvorený 126 palivovými prútmi, v ktorých je palivo hermeticky uzavreté. Okrem toho je v reaktore 37 regulačných kaziet s palivovou časťou.

Výška aktívnej zóny je 2,5 m, priemer 2,88 m.

Palivo

Palivom je urán obohatený na približne 4,25 % 235U (táto hodnota sa môže meniť).[14] V reaktore sa vymieňa jedna pätina palivových tyčí ročne. Dávka paliva reaktoru má hmotnosť 42 t.

Chladenie
Vodní nádrž Dalešice, v pozadí JE Dukovany

Ako zdroj technologickej vody (hlavne pre chladenie) slúži Vodní nádrž Dalešice, respektíve jej vyrovnávacia nádrž, vodná nádrž Mohelno. Dalešice tak zároveň fungujú ako prečerpávacia elektráreň (výkon 450 MW). Výkon bol dimenzovaný tak, aby dokázal v prípade poruchy nahradiť jeden blok jadrovej elektrárne. Celá táto sústava tak môže pružne reagovať na aktuálne energetické potreby. Objem chladiva v primárnom okruhe je 209 m³. Reaktorom za hodinu pretečie 42 000 m³ vody. Elektráreň má 8 chladiacich veží. Z nich uniká približne 500 kg vodnej pary za sekundu na odvádzaný výkon 1000 MW.[15]

Chladenie je jedným z hlavných problémov prípadnej dostavby reaktoru, pretože kapacita Dalešickej priehrady stačí len na zhruba 600 MW reaktor. Kapacita systémov ktoré pre nové bloku prichádzajú do úvahy je okolo 1000 MW.[16]

Zásobovanie teplom

Už v roku 1985 sa plánovalo zásobiť teplom z elektrárne mesto Brno, teplovod mal stáť 1,9 miliardy Kčs. Kvôli zmene režimu a neskôr tiež kvôli ekonomickej nevýhodnosti bol projekt zastavený. V súčasnej dobe ale kvôli rastúcej cene elektriny a plynu je teplovod s dĺžkou 40 kilometrov pripravovaný znovu. Dokončenie je plánované v roku 2018.

Ďalšie jadrové zariadenia v areáli elektrárne

V areáli jadrovej elektrárne Dukovany sú okrem štyroch reaktorových blokov ďalšie dva jadrové zariadenia: úložisko nízko a stredne rádioaktívnych odpadov a dva sklady použitého jadrového paliva z nich jeden je úplne zaplnený.[17]

Referencie
  1. Historie a současnost EDU [online]. Hradec Králové : ČEZ, [cit. 2013-09-06]. Dostupné online. (po česky)
  2. BURKET, Daneš. Vladimír Just nemá rád Temelín. MF Dnes, 15. 01 2007. Dostupné online.
  3. KOSINA, Jiří. Hradec Králové, 13. 2. 2007 - Větrný park v okolí Jaderné elektrárny Dukovany [online]. Hradec Králové : ČEZ, 2007-02-13, [cit. 2012-10-06]. Dostupné online. (po česky)
  4. ČTK. Dukovany: Pátý blok zůstává ve hře. Třebíčský deník, 04. 10 2012. Dostupné online [cit. 2012-10-06].
  5. Společnost Elektrárna Dukovany II naplno startuje [online]. Skupina ČEZ - O Společnosti, [cit. 2020-09-09]. Dostupné online. (po česky)
  6. Zpráva o výsledcích činnosti SÚJB při výkonu státního dozoru nad jadernou bezpečností jaderných zařízení a radiační ochranou za rok 2005 [online]. Praha : Státní úřad pro jadernou bezpečnost, 2006, [cit. 2012-10-06]. Dostupné online. (po česky)
  7. CAPANDA, Filip. 25 let Jaderné elektrárny Dukovany. News - časopis zaměstnanců skupiny ČEZ,  4/2010, s. 40. Dostupné online [cit. 2012-10-06]. ISSN 1801–0350.
  8. ULLMANN, Vojtěch; PUCHÁLKOVÁ, Zdenka; ULLMANNOVÁ, Ludmila. Radiační ochrana při práci se zdroji ionizující záření v nukleární medicině. Parameter "periodikum" je povinný! (Ostrava: Technicko-fyzikální úsek KNM), 2006. Dostupné online [cit. 2012-10-06].
  9. VESELOVSKÝ, Martin. Dana Drábová, předsedkyně Státního úřadu pro jadernou bezpečnost. Radiožurnál (Český rozhlas), 18. 01 2010. Dostupné online [cit. 2012-10-06].
  10. Výroční zpráva 2007 [online]. Praha : ČEZ, 2007, [cit. 2012-10-06]. Dostupné online. (po česky)
  11. ČEZ: Elektrárna v Dukovanech se za 20 let zaplatila dvakrát [online]. ekolist.cz, 2005-05-23, [cit. 2011-05-28]. Dostupné online. (po česky)
  12. Historie a současnost EDU [online]. ekolist.cz, [cit. 2011-05-29]. Dostupné online. (po česky)
  13. Provoz jaderných elektráren ČEZ, a.s. v roce 2008 [online]. Praha : ČEZ, 2008, [cit. 2012-10-06]. Dostupné online. (po česky)
  14. BURKET, Daneš. Dukovanský palivový cyklus byl v roce 2005 zase o krok lepší. Zpravodaj ČNS, 19. 01 2006,  2006,  01. Dostupné online [cit. 2012-10-06]. (po česky)
  15. ZÁCHA ŽELEZNÝ, Pavel; ŽELEZNÝ, Václav. Reakce na článek z 27.10.98, str.8 - Čínský syndrom po česku. Zpravodaj ČNS, 01. 09 2006,  1998,  9. Dostupné online [cit. 2012-10-06]. (po česky)
  16. Pátý blok Dukovan – mnoho otázek a zatím žádné odpovědi [online]. Tŕebíč : Třebíčský deník, 2010-09-03, [cit. 2011-05-28]. Dostupné online. (po česky)
  17. Informační centrum [online]. Praha : ČEZ, [cit. 2012-10-06]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jaderná elektrárna Dukovany na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.