Július Bencúr

Jeho otec bol Viliam Bencúr de Jeszenova (1811-1873), matka Paulína Laszgallnerová (1815-1885). Ako dvojročný sa s rodičmi presťahoval do Košíc, kde získal aj základy maliarstva v kresliarskej škole bratov Františka a Vojtecha Klimkovičovcov.

Od roku 1861 študoval na Mníchovskejakadémi pod vedením Anschütza a Johanna Georga Hiltenspergera. Od roku 1865 do roku 1869 študoval u Carla Theodora von Pilotyho, ktorému pomáhal aj s freskami v Maximilianeu a na radnici v Mníchove. Ilustroval tiež knihy nemeckého spisovateľa Friedricha Schillera. Bavorský kráľ Ľudovít II. si ho vybral pre namaľovanie rokokových motívov. Neskôr mu bolo ponúknutých mnoho medzinárodných učiteľských miest, vrátane Prahy a Weimaru, no on prijal miesto na svojej alma mater v Mníchove, kde pôsobil v rokoch 1876 - 1883. Jedným z jeho najvýznamnejších žiakov bol americký maliar Adolfo Müller-Ury. V roku 1883 sa stal riaditeľom novozaloženej majstrovskej umeleckej školy v Budapešti.

Bol obľúbený u maďarskej vyššej vrstvy, maľoval početné portréty kráľov a šľachticov a mnohé mytologické výjavy. Počas svojho života získal viaceré ocenenia. V roku 1878 získal zlatú medailu na parížskej Svetovej výstave s obrazom Pokrstenie Vajka (Vajk megkeresztelése). Jeho autoportrét je v zbierkach galérie Uffizi vo Florencii. Je po ňom pomenovaná ulica v Košiciach a Budapešti. Obec Doľany (maď. Dolány) pri meste Szécsény bola na jeho počesť v roku 1927 premenovaná na Beczúrfalva, od roku 1962 je súčasťou mesta Szécsény. Je po ňom pomenovaná Bencúrova ulica v Košiciach.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Július Bencúr

• Július Bencúr v Košiciach
• Bencúrovi predkovia z Jasenovej

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gyula Benczúr na anglickej Wikipédii.