Július Bencúr
Július Bencúr de Jeszenova (maď. Gyula Benczúr; * 28. január 1844, Nyíregyháza - † 16. júl 1920, Doľany) bol uhorský maliar a pedagóg, ktorého rod pochádzal z Jasenovej.
Július Bencúr | |||
uhorský maliar | |||
| |||
Narodenie | 28. január 1844 Nyíregyháza, Maďarsko, (Uhorsko) | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 16. júl 1920 (76 rokov) Doľany, Maďarsko | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Životopis
Jeho otec bol Viliam Bencúr de Jeszenova (1811-1873), matka Paulína Laszgallnerová (1815-1885). Ako dvojročný sa s rodičmi presťahoval do Košíc, kde získal aj základy maliarstva v kresliarskej škole bratov Františka a Vojtecha Klimkovičovcov.
Od roku 1861 študoval na Mníchovskejakadémi pod vedením Anschütza a Johanna Georga Hiltenspergera. Od roku 1865 do roku 1869 študoval u Carla Theodora von Pilotyho, ktorému pomáhal aj s freskami v Maximilianeu a na radnici v Mníchove. Ilustroval tiež knihy nemeckého spisovateľa Friedricha Schillera. Bavorský kráľ Ľudovít II. si ho vybral pre namaľovanie rokokových motívov. Neskôr mu bolo ponúknutých mnoho medzinárodných učiteľských miest, vrátane Prahy a Weimaru, no on prijal miesto na svojej alma mater v Mníchove, kde pôsobil v rokoch 1876 - 1883. Jedným z jeho najvýznamnejších žiakov bol americký maliar Adolfo Müller-Ury. V roku 1883 sa stal riaditeľom novozaloženej majstrovskej umeleckej školy v Budapešti.
Bol obľúbený u maďarskej vyššej vrstvy, maľoval početné portréty kráľov a šľachticov a mnohé mytologické výjavy. Počas svojho života získal viaceré ocenenia. V roku 1878 získal zlatú medailu na parížskej Svetovej výstave s obrazom Pokrstenie Vajka (Vajk megkeresztelése). Jeho autoportrét je v zbierkach galérie Uffizi vo Florencii. Je po ňom pomenovaná ulica v Košiciach a Budapešti. Obec Doľany (maď. Dolány) pri meste Szécsény bola na jeho počesť v roku 1927 premenovaná na Beczúrfalva, od roku 1962 je súčasťou mesta Szécsény. Je po ňom pomenovaná Bencúrova ulica v Košiciach.
Galéria
- Pokrstenie Vajka (1875)
- Rozlúčka Lászlóa Hunyadiho (1866)
- Narcis (1881)
- Obliehanie Budínskeho zámku v roku 1686 (1896)
- Kleopatra (1911)
- Kráľovná Alžbeta (1899)
- Zajatie Ferencza II Rákóczyho (1869)
- Čitateľka v lese