Ján VIII. (alexandrijský patriarcha)
Svätý Ján VIII. (vlastným menom: Júhanná ibn Ibsál, v miestnej výslovnosti: Johanná ben Ebsál[1], známy aj ako syn svätca[2][3] – Ibn al-Kadís[3] alebo Ibn el-Kedés[1], arab. يوأنس التامن; * 13. storočie, Miniat Bani Chosaim – † 29. máj 1320) bol koptský mních a klerik, 80. koptský patriarcha Alexandrie (koptský pápež) v rokoch 1300 až 1320. Bol posledným koptským pápežom, ktorý prebýval v Kostole svätého Merkúra v Káhire, preniesol patriarchálny trón do Kostola Panny Márie (Haret Zuweila).[2][1] Chrám následne zostal sídlom koptských patriarchov až do roku 1660.[4] Koptskou cirkvou je uctievaný ako svätý, v koptskom synaxári je jeho meno zaznačené 11. júna (podľa gregoriánskeho kalendára).[5]
Ján VIII. | ||||||||
80. koptský pápež | ||||||||
Štát pôsobenia | Mamlúcky sultanát | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Funkcie a tituly | ||||||||
koptský pápež | ||||||||
1300 – 1320 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 12. storočie Miniat Bani Chosaim | |||||||
Úmrtie | 29. máj 1320 | |||||||
Pochovaný | Kláštor Šahrán | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | Koptská ortodoxná cirkev | |||||||
Biskup | ||||||||
Konsekrácia | 14. februára 1300 | |||||||
Svätec | ||||||||
Sviatok | 11. jún (gregoriánsky kalendár) 4. pachon (koptský kalendár) | |||||||
V cirkvách | Koptská ortodoxná cirkev | |||||||
|
Životopis
O jeho ranom živote sa veľa nevie. Stal sa mníchom v Kláštore Šahrán, kde pôsobil až dokým nebol 14. februára 1300 počas vlády sultána an-Násira ibn Kaláwúna vysvätený za alexandrijského patriarchu. Hoci jeho intronizácia nastala bez problémov, situácia pre Koptov sa už v roku 1301 radikálne zmenila. Mohol za to istý maghrebský vezír, ktorý prechádzal Egyptom počas svojej púte do Mekky. V Egypte ho pobúril akýsi bohatý kresťanský hodnostár, resp. presnejšie vplyv, aký kresťania mali na ekonomický život v Káhire, takže sa obrátil na sultána so žiadosťou o čo najtvrdší zásah proti nim. Už roku boli zavedené nové dane a viaceré potupujúce opatrenia. Kresťania museli nosiť modré turbany a modré opasky, nesmeli jazdiť na koňoch ale iba na osloch. Vezír chcel zájsť ešte ďalej a zničiť všetky chrámy v Káhire, čo sa mu však nepodarilo. Chrámy ale boli zatvorené a stupňovali sa útoky na ne. Moslimské historické dokumenty ani koptská História patriarchov nehovoria ako sa Ján v tomto okamihu zachoval.[3] Situáciu sa podarilo vyriešiť až v roku 1303, keď mamlúckeho sultána navštívil vyslanec aragónskeho kráľa a bohatými darmi vymohol znovuotvorenie dvoch kresťanských chrámov v Káhire. Tento stav viedol k smene patriarchovho sídla z Kostola svätého Merkúra do Kostola Panny Márie, ktorý bol otvorený. Zmienky o Jánovom ďalšom živote sú strohé. Vykonal pohreb významného koptského svätca Barsúma. Možno odtiaľto pochádza jeho prezývka syn svätca (v zmysle duchovný syn)[3]. Zomrel 29. mája 1320. Pochovaný bol v kláštore v Šahráne (Dajr aš-Šahrán), z ktorého nasledovne vzišlo niekoľko koptských patriarchov.[3][1][2][6]
Referencie
- Pope John VIII, eightieth Pope of Alexandria, 1300 – 1320 In: MORGAN, Robert. History of the Coptic Orthodox People and the Church of Egypt. Victoria : FriesenPress, 2016. ISBN 978-1-4602-8028-7. (po anglicky)
- JOHN VIII In: The Coptic Encyclopedia. Ed. Aziz S. Atiya. 1. vyd. Zväzok 4. New York : Macmillan Publishing Company, 1991. ISBN 0-02-897025-X. S. 1343 – 1344.
- The Popes of Egypt. Ed. Stephen J. Davis a Gawdat Gabra. Zväzok 2. The Coptic Papacy in Islamic Egypt. Cairo, New York : The American University in Cairo Press, 2010. ISBN 9789774160936. S. 103.
- PATRIARCHAL RESIDENCES. In: GABRA, Gawdat. The A to Z of the Coptic Church. Lanham, Toronto, Plymouth : The Scarecrow Press, 2009. (The A to Z Guide Series.) ISBN 978-0-8108-7057-4. S. 221.
- MEINARDUS, Otto F. A.. Two Thousand Tears of Coptic Christianity. Cairo, New York : The American University in Cairo Press, 2002. ISBN 9774247574. S. 304. (po anglicky)
- GABRA, Gawdat; TAKLA, Hany N.. Christianity and Monasticism in Northern Egypt: Beni Suef, Giza, Cairo, and the Nile Delta. Oxford : Oxford University Press, 2017. Dostupné online. ISBN 978-977-416-777-5. S. 76. (po anglicky)