Ján Solovič

Narodil sa v železničiarskej rodine a vzdelanie získaval vo Zvolene a v Bratislave, kde v rokoch študoval na VŠMU dramaturgiu. V rokoch 1957 – 1963 bol dramaturgom Československého rozhlasu, v rokoch 1963 – 1971 pracoval ako jeho umelecký šéf, v rokoch 1971 – 1983 bol vedúcim tajomníkom a v rokoch 1984 – 1989 bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Zastával tiež viacero politických postov, napr. bol poslancom Slovenskej národnej rady, členom jej predsedníctva či predsedom jej výboru pre školstvo a kultúru. Od roku 1978 je docentom televíznej a filmovej dramaturgie na VŠMU. V roku 1972 mu udelili národnú cenu SSR, v roku 1977 štátnu cenu Klementa Gottwalda a v roku 1975 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec. V súčasnosti je na dôchodku a žije v Bratislave.

Jeho prvými literárnymi dielami boli básne. V roku 1953 debutoval ako dramatik v rozhlase, v roku 1955 debutoval tiež ako divadelný dramatik. V roku 1962 sa začal venovať aj televíznym hrám. Svojim dielom sa stal reprezentatívnou ukážkou autora z obdobia tzv. normalizácie. Vo svojich dielach sa zaoberal témami ako kolektivizácia, ľahkomyseľnosť a jej nedozierne následky, ľudské problémy, zápas o spoločenský pokrok, no taktiež sa zaoberá súčasnými spoločenskými problémami. Veľmi dobre chápe ľudské trápenia, u jednotlivcov vidí zložitú spleť osobných a spoločenských problémov, preto aj jeho hlavní hrdinovia nie sú bez vnútorných protirečení a konfliktov s okolím.