Ján III. Turzo
Ján (III.) Turzo (staršie Thurzo; Thurzo de Bethlenfalva (z Betlanoviec); uvádzaný aj ako I. a podobne) (* 30. apríl 1437, Levoča – † 10. október 1508, Baia Mare; pochovaný v Levoči) bol kremnický komorský gróf, obchodník, podnikateľ európskeho významu, znalec modernej dolovacej techniky, levočský, krakovský a banskobystrický mešťan, zvolenský župan, jeden z hlavných veriteľov uhorského panovníckeho dvora. Založil Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť. Pôsobil na Slovensku, v Poľsku, Česku a Sedmohradsku.
| Ján Turzo | |||
| komorský gróf, obchodník, podnikateľ | |||
| Narodenie | 30. apríl 1437 Levoča, Uhorsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 10. október 1508 (71 rokov) Baia Mare, Uhorsko | ||
| |||
Rodina
- rodičia:
- otec Juraj I. Turzo (?-pred 1458)
- matka Katarína (z neznámeho rodu)
- manželky:
- Uršula Bamová (Bem; + pred 1483), dcéra Jana Bema z Krakova
- Barbora Becková (Barbara Beck)
- 8 detí, napr.:
- Ján IV. Turzo
- Stanislav I. Turzo
- Juraj III. Turzo (1467 – 1521)
- Alexej I. Turzo (okolo 1490 – 1543)
- Ján VI. Turzo (okolo 1492 – 29.3.1558)
Životopis
Narodil sa ako syn levočského mešťana a kupca Juraja Turzu, nebol teda šľachtického pôvodu napriek prívlastku "de Bethlenfalva", barónom sa stal až v roku 1505. Pôvodne sa mal stať kňazom.
Podnikal v baníctve a hutníctve. V Krakove založil roku 1465 filiálku turzovského podniku. V Mogile pri Krakove postavil hutu, v ktorej už okolo roku 1469 z medi dovážanej zo Slovenska odlučoval pomocou poľského olova striebro. Koncom storočia sústredil výrobu medi a striebra do stredoslovenskej oblasti do podniku, ktorý sa stal neskôr základom Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti.
V roku 1494 založil Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť (prvú alebo jednu z prvých kapitalistických spoločností v Európe), a tým aj bohatstvo a slávu svojho rodu (Turzo).
V roku 1498 sa stal komorským grófom Kremnice (vďaka úverom, ktoré poskytol uhorskému kráľovi), v roku 1502 sa stal zvolenským županom.
Vzťah k Banskej Bystrici
V roku 1494 – 1496 začal podnikateľsky prenikať do banskobystrického medeného revíru, postupne sa zmocnil všetkých baní. Roku 1495 založil šplajsovaciu medenú hutu a hámor v Banskej Bystrici; skoncentroval produkciu medi a striebra z tejto oblasti; hámor bol hlavným zdrojom ziskov Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti (90. roky 15. stor.).
Od roku 1496 sa stal banskobystrickým mešťanom, majiteľom komorského domu spolu s Fuggerovcami, vlastnil bane, hute, lesy a nehnuteľnosti v Banskej Bystrici, kde podporil aj vznik Bratskej baníckej pokladnice, jej mecén.
Literatúra
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.