Ján Brezina

Pochádzal z robotníckej rodiny a vzdelanie získaval vo Východnej, v Liptovskom Mikuláši a v rokoch 1937 –1941 na filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde študoval odbor slovenčina –francúzština. V rokoch 1942 – 1943 pracoval ako úradník v Bratislave, v rokoch 1943 – 1946 pracoval v Literárnovednom ústave SAV a odtiaľ odišiel pracovať do Matice slovenskej v Martine. V rokoch 1952 – 1954 bol šéfredaktorom vydavateľstva Matice slovenskej, odkiaľ sa vrátil do Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, kde zostal pracovať až do roku 1984, kedy odišiel do dôchodku.

V začiatkoch svojej literárnej tvorby bol ovplyvňovaný poetikou slovenského nadrealizmu a najmä európskou avantgardou. Vo svojich dielach zobrazuje protiklady medzi vnútorným svetom a okolitou realitou. Odsúdil v nich vojnu a násilie, neskôr sa v jeho dielach stavia do popredia túžba po aktívnom živote. Okrem písania básní sa venoval i literárnovednej práci, v ktorej sa orientoval na teoretický a historický výskum. Ako literárny historik a teoretik sa zaoberal poéziou 20. storočia. Okrem toho tiež sporadicky prekladal z francúzskej literatúry (Honoré de Balzac, Charles Baudelaire, Paul Éluard a i.).