Ján Bohdan Hroboň
Ján Bohdan Hroboň (* 6. marec 1938 – † 17. január 2006) bol farár Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Bol známym kazateľom doma aj v zahraničí. Významne sa podieľal na založení Biblickej školy a Evanjelickej základnej školy v Martine. Po jeho smrti vyšla kniha jeho úvah Evanjelium stromov v mošovskom zimnom parku, ktorú vydala Evanjelická ZŠ v Martine v roku 2007.
| Ján Bohdan Hroboň | |||
| farár Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania | |||
| Narodenie | 6. marec 1938 Martin | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 17. január 2006 (67 rokov) | ||
| |||
Životopis
Ján Bohdan Hroboň sa narodil dňa 6. marca 1938 v Martine. Jeho otcom bol Ján Vladimír Hroboň, evanjelický farár, ktorý sa stal jeho vzorom. Mal dvoch mladších bratov. Matka Anna pochádzala zo známej martinskej evanjelickej a národne uvedomelej rodiny Štarkovcov. Bola tajomníčkou Živeny. Zomrela, keď mal Ján Bohdan 8 rokov. Rodina sa krátko nato presťahovala zo Sabinova do Rimavskej Soboty. Tam vyštudoval na gymnáziu a rozhodol sa stať sa kňazom, rovnako ako jeho otec. Absolvoval teologickú fakultu v Modre, kam bola presťahovaná z Bratislavy v 50. rokoch, v období tvrdej ateizácie. Vždy bol rozhodným odporcom a vytrvalým kritikom bývalého režimu. Ordinovaný bol v roku 1960 a stal sa tak 5. generáciou farárov v rodine Hroboňovcov.
Počas základnej vojenskej služby v Jičíne sa zoznámil so svojou manželkou Miladou, rod. Krištufovou. Zobrali sa v roku 1964 v Rimavskej Sobote. V tom čase bol kaplánom v Košiciach. Ako námestný farár nastúpil do Jelšavskej Teplice. Tam sa im narodila dcéra Elena. V rokoch 1966 až 1972 pôsobil v cirkevnom zbore Ratkovské Bystré. Vtedy sa im narodili traja synovia – Ján, Bohdan a Ľudovít.
Pôsobiská
Založil tu detský spevokol a celkovo sa aktívne venoval práci s mládežou. Podieľal sa na dovoze duchovnej literatúry zo zahraničia v čase, keď za podobné aktivity hrozilo farárom väzenie. Počas pôsobenia sa mu narodili dve ďalšie dcéry.
V roku 1982 prijal pozvanie cirkevného zboru v Hanušovciach n/T. S manželkou a 6 deťmi sa nasťahoval do takmer neobývateľnej starej fary. Počas jeho pôsobenia došlo k zväčšeniu a zvýšeniu aktivít miestneho cirkevného zboru. Vznikli spevokoly a rôzne hudobné skupiny. V krátkom období bol generálne opravený kostol a postavená nová fara so spoločenskými priestormi. Podarilo sa získať pre fíliu Hermanovce kostol, odobraný v bývalom režime, čo bol pred rokom 1989 pozoruhodný počin.
Novou kapitolou v jeho živote bol príchod do Martina v roku 1993. Rovnako ako v predchádzajúcich zboroch, aj tu zmobilizoval zbor. Naplno zúročil aj svoje široké kontakty. Aj ich prispením vznikli projekty, ktoré v mnohom ohľade prekročili rámec zboru či mesta. So svojimi spolupracovníkmi vytvoril podmienky pre vznik Biblickej školy, Evanjelickej základnej školy a obnovenie budovy 1. slovenského gymnázia. Vznikol časopis Martinský evanjelik a celý rad aktivít s deťmi a mládežou.
V roku 2001 sa rozhodol odísť do dôchodku. Býval s manželkou v Mošovciach. Aj naďalej intenzívne prednášal v Biblickej škole a na Žilinskej univerzite. Naplnila sa mu tak túžba vyučovať teológiu na vysokej škole. Naďalej vypomáhal v Martine i v okolitých cirkevných zboroch. Ako kazateľa ho pozývali na mnohé miesta doma i v zahraničí. Mal prirodzenú autoritu.
Zomrel vo veku nedožitých 68 rokov.
Zdroj
- OTRS, pozri diskusnú stránku