Arabsko-izraelské vojny
Arabsko-izraelské vojny predstavujú súbor piatich ozbrojených konfliktov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. V niektorých materiáloch sa môže hovoriť o štyroch konfliktoch (vynechávajú tzv. Opotrebovávaciu vojnu) alebo o šiestich, keď navyše pridávajú ešte ako šiesty konflikt inváziu do Libanonu.
Tento článok je súčasťou série Arabsko-izraelský konflikt |
 |
|
Prvá arabsko-izraelská vojna Intifáda: prvá | druhá |
Základné informácie
Prvá arabsko-izraelská vojna, tzv. Palestínska vojna, resp. Vojna za nezávislosť zo strany Židov a Katastrofa zo strany Arabov: (15. máj 1948 - 20. júl 1949). Súperi Izraela boli Jordánsko, Egypt, Irak, Libanon, Sýria, Jemen (obmedzená účasť) a Saudská Arábia (obmedzená účasť). Vojna začala agresiou arabskej koalície, ktorej cieľom bolo úplné zničenie Izraela, skončila víťazstvom Izraela a podstatným rozšírením jeho teritória.
Druhá arabsko-izraelská vojna, ktorá bola súčasťou Suezskej krízy, začala izraelským útokom na Egypt 29. októbra 1956, ktorý potom podporili jednotky Veľkej Británie a Francúzska. Koalícia bola však čoskoro prinútená ukončiť boj a stiahnuť sa (Izraelské jednotky opustili Sinaj v marci 1957). Vojna skončila rozpačitým výsledkom - pre Francúzsko a Veľkú Britániu znamenala katastrofu, pre Izrael veľké víťazstvo, pretože dosiahol svoj cieľ - likvidáciu vojenského potenciálu Egypta. Toto víťazstvo však bolo výrazne znehodnotené zblížením Egypta, Jordánska, Sýrie a ZSSR.
Tretia arabsko-izraelská vojna, tzv. Šesťdňová vojna začala leteckým útokom Izraela na Egypt skoro ráno 5. júna 1967. Napriek tomuto je zvyčajne ako agresor uvádzaný Egypt, pretože Izrael iba reagoval na to, že Egypt uzatvoril pre izraelské lode Tiranskú úžinu, čo aj podľa najužšieho výkladu medzinárodného práva predstavovalo jednoznačný vojnový akt. Napriek tomu, že Egypt bol na útok „pripravený“ a prišli mu na pomoc ďalšie arabské štáty (Jordánsko a Sýria), skončila šesťdenná vojna zdrvujúcou porážkou arabskej koalície. Izrael v priebehu tejto vojny obsadil Gazu, Východný Jeruzalem, Západný breh Jordánu a Golanské výšiny.
Štvrtá arabsko-izraelská vojna, tzv. Opotrebovávacia vojna začala 21. októbra 1967 potopením izraelského torpédoborca Ejlat dvomi raketovými člnmi egyptského námorníctva. Pokračovala sériami lokálnych cezhraničných incidentov a útokov, ktoré však neboli spojené s klasickými frontovými bojmi a obsadzovaním krajiny. Skončila 7. augusta 1970 so škodami na obidvoch stranách (pričom tie arabské boli väčšie). Na arabskej strane sa angažovali najmä Egypt, Jordánsko a arabské obyvateľstvo obsadených území.
Piata arabsko-izraelská vojna, tzv. Jomkippurská vojna prepukla nečakaným útokom Sýrie a Egypta na Izrael 6. októbra 1973 a skončila nastolením prímeria 25. október 1973 krvavou remízou, aj keď už v tej dobe Izrael získaval prevahu a pri dlhšom konflikte by najskôr zvíťazil (ak by nedošlo k ďalšej intervencii). V konflikte sa v obmedzenej miere angažovali tiež jednotky Iraku a Jordánska.