Isenheimský oltár

Isenheimský oltár je najväčšie dielo nemeckého maliara Matthiasa Grünewalda, ktoré ho plne reprezentuje.

Dielo bolo objednané pre malé mestečko na pomedzí nemeckej a francúzskej kultúrnej oblasti bratsvom sv. Antonína. Bratsvo ním zrejme chcelo prilákať pútnikov.

V neskorogotickej tradícii krídlového oltára to je kombinácia maľby s rezbou, ale na rozdiel od 15. storočia sa maľbe dostáva omnoho závažnejší podiel, až po otvorení oltára sa objavuje sochárska práca, dielo Nicolausa von Hagenau. Na rozdiel od stredovekého oltára, rozdeleného na jednotlivé polia so samostatnými výjavmi, odohráva sa tu jednotný výjav, videný z jediného bodu a v spoločnom priestore.

Zavretý oltár vyjadruje mystérium obete. Uprostred obrovské, kruto zmučené telo Ukrižovaného so skrútenými prstami, vľavo omdlievajúca Panna Mária podopieraná sv. Jánom, skupina vyjadrujúca najväčšiu mieru bolesti, pod krížom kľačí a spína k Spasiteľovi ruky drobná sv. Mária Magdaléna, vpravo stojí osamotená a majestátna postava sv. Jána Krstiteľa s baránkom, ktorý ukazuje na Krista: „On musí rásť, - a ja sa umenšovať.“ (J3,30)

Pevné krídla po stranách nesú mohutné postavy sv. Antonína a sv. Šebastiána, v ktorého tvári vidíme maliarov autoportrét.

Predel predstavuje Oplakávanie Krista.

So zavretým oltárom prudko kontrastuje prvé otvorenie, líčiace v radostnych farbách najpodstatnejšie okamihy Kristovho života, Zvestovanie na ľavom krídle, Narodenie Pána uprostred a Zmrtvychvstanie na pravom krídle.