Irina Nevická

Irina Nevická ukr. Ірина Невицька (* 10. december 1886, Zbudská Belá – † 21. november 1966) bola ukrajinská spisovateľka.

Narodila sa v učiteľskej rodine. Svoje detstvo prežila v Prešove a v Starej Ľubovni. Študovala v nemeckej národnej škole a potom na Pedagogickej fakulte v Prešove, ale štúdium nedokončila. Nejaký čas žila v Čičave, v Údole a v Užhorode. V roku 1922 sa presťahovala do Prešova, kde žila až do smrti (november 1966).

Prvé diela uverejňovala v časopisoch Nedeľa a Náuka. Knižne vyšli Pravda pobidyla (1924), Darček (1929), Matij Kukolka (1968,1994). Napísala tiež viacero dramatických diel, z ktorých knižne vyšla len hra Bože provydiňňa (1925).

I. Nevická má dôležité miesto v našom kultúrnom živote. Svojou angažovanosťou sa vo veľkej miere pričinila o pozdvihnutie národného a kultúrneho života v Podkarpatskej Rusi a na východnom Slovensku v medzivojnovom období. Svedčí o tom založenie ženského spolku (Prosvita) v roku 1922. Vydala prvý ženský kalendár na východnom Slovensku a v roku 1931 vydávala v Prešove časopis Slovo národa, ktorý vychádzal dvakrát do mesiaca a bol písaný po ukrajinsky.