Ipeľská brázda
Ipeľská brázda[1] je geomorfologickou časťou Málinských vrchov, podcelku Stolických vrchov.[2] Zaberá severný okraj podcelku na hornom toku Ipľa, v katastri obce Málinec v poltárskom okrese.[3]
Ipeľská brázda | |||
geomorfologická časť Stolických vrchov | |||
Brázda v okolí VN Málinec | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Banskobystrický | ||
Okres | Poltár | ||
Časť | Málinských vrchov | ||
Hranice | Sihlianska planina, Málinské vrchy | ||
Mesto | Málinec | ||
Rieky | Ipeľ, Chocholná, Malý Ipeľ | ||
Súradnice | 48°33′25″S 19°41′35″V | ||
Najnižší bod | údolie Ipľa | ||
- výška | cca 340 m n. m. | ||
Poloha územia v rámci Slovenska
| |||
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Územie Ipeľskej brázdy sa nachádza v západnej časti Stolických vrchov a zaberá severnú časť podcelku Málinské vrchy. Rozkladá sa na hornom toku rieky Ipeľ, nad Vodárenskou nádržou Málinec, západným smerom pokračuje do údolia potoka Prierazka. Z vodných tokov tvorí os územia rieka Ipeľ, z významnejších prítokov sa tu nachádza Malý Ipeľ, Chocholná, Smolná a Novodomský potok. Celá oblasť patrí do povodia Ipľa. Ipeľská brázda lemuje severný okraj Málinských vrchov, podcelku Stolických vrchov, ktoré pokračujú južným smerom. Severne leží Sihlianska planina, podcelok Veporských vrchov.[2]
Vzhľadom na ochranné pásmo vodného zdroja boli počas výstavby Vodárenskej nádrže Málinec vysídlené viaceré osady na hornom toku rieky Ipeľ. Celá oblasť je súčasťou katastra obce Málinec a z bývalých osád nad vodným dielom je dnes rekreačné územie. Údolím vedie z Málinca cesta lokálneho významu, ktorá sa neďaleko osady Rovienka pripája na cestu II/526 z Hriňovej do Kokavy nad Rimavicou.[3]
Chránené územia
Západná časť Stolických vrchov leží mimo veľkoplošných chránených území a rovnako sa tu nenachádzajú ani žiadne maloplošné osobitne chránené lokality.[3]
Turizmus
Ipeľská brázda patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti. Výstavba vodárenskej nádrže spôsobila vysídlenie osád severne od Málinca, pričom časť zachovalých objektov sa využíva na rekreáciu. Ochranné pásmo vodného zdroja však zároveň obmedzuje ľudské aktivity, vrátane rekreačných. Aj preto sa oblasti vyhýbajú značené turistické chodníky.[3]
Referencie
- Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-19]. Dostupné online.
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-19]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-19]. Dostupné online.