Iná láska

Príchodom do vysokohorskej slovenskej dediny Borinka sa otvára dramatický, psychologicky ladený príbeh mladého medika Petra, ktorého podmienečne odsúdili a vylúčili za prevedenie nezákonného potratu. Peter, s chladnosťou stoika, prichádza za Martou, ktorej potrat vykonal a vracia jej „špinavé“ peniaze, ktoré si tak zarobil. S myšlienkou úteku pred samým sebou a vidinou nového života sa zamestnáva na miestnej píle pod miestnym „šéfom“ Jonešom. Petrove nádeje na cnostný život sa však nenapĺňajú, keďže zistí, že poklesnutá morálka a bezcharakternosť, vlastnosti, pred ktorými utiekol, sa nachádzajú aj v dedine. Kalamitné drevo predáva Jonešova partia ako drahé rezivo, za čo inkasujú dvakrát vyššiu výplatu. Do konfliktu sa tak dostávajú dva svetonázory, reprezentované plachým ale zásadovým Petrom a „poučeným“ a miestne pomery poznajúcim Jonešom. Fatálnosť a akúsi baladickosť príbehu dodáva už samotná nemožnosť návratu alebo akéhokoľvek vzdoru. Peter sa chce vyhnúť špinavostiam, no vždy je (aj násilne) donútený prispôsobiť sa a podrobiť. Odmieta sa prispôsobiť no morálne dno ho vždy dostihne. Peter prichádza odnikiaľ, nič o ňom nevieme a až prostredníctvom útržkovitých indícií skladáme mozaiku jeho života. Je zaťahovaný do nelegálnych kšeftov a nakoniec ho sám Joneš žiada o ďalší potrat, pri ktorom tento konflikt vyústi do pokusu o Petrovu vraždu. V pôvodnom scenári sa film končil smrťou hlavnej postavy, no po cenzorských zásahoch sa musel pretáčať a Peter musel prežiť.

Špinavosť, ničotu a morálny rozklad dokumentuje aj kamera Alojza Hanúska. Temné filtre odrážajú každodennú pochmúrnosť prostredia a statickosť kamery zasa nemožnosť (fyzického aj psychického) pohybu Petra zo začarovaného kruhu. Zaujímavým prvkom filmu je experimentátorský hudobný motív Mariána Vargu. Charaktery postáv vykresľuje Trančík zahmlene. Peter predstavuje zásadového „hrdinu“, ktorý v minulosti pochybil, no nemá v úmysle v chybách pokračovať. V podaní Maroša Kramára je tak Peter oproti Rudovi Jonešovi jednorozmernejšou, no nie menejcennou postavou. Maďarský herec György Cserhalmi vytvoril z Joneša rozmanitejšiu postavu chlapa, ktorého dlhé roky v dedine pretvorili a spravili z neho konformistu, ktorý neváha podvádzať ak z kšeftu idú peniaze.

• 20. MFF Trutnov (1986)
  • Cena Mladej Fronty pre Dušana Trančíka
  • Malé zlaté slnko – cena za najlepší mužský herecký výkon pre Maroša Kramára
• 4. miesto v diváckej ankete v kategórii celovečerných filmov na 13. celoštátnom festivale zdravotníckych filmov Medicfilm Pobořany (1986)
• Osobitná cena poroty na 30. MF autorských filmov a prvých diel Sanremo (1987)

• Maroš Kramár – Peter Hradil
• György Cserhalmi – Jonáš
• Zlata Adamovská – Marta Vlachová
• Wilhelm Percháč – Vantuch
• Miloš Černoušek – Milan
• Rudolf Hrušínský ml. – Edo
• Ivana Chýlková - Edita

• Šmatláková R., Šmatlák M.: Filmové profily. Bratislava: SFU, 2005.
• Macek V., Pašteková J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997.

• Film na CSFD
• Film na iMDB
• Recenzia na Kinema.sk