Ikkos z Tarentu

Ikkos (starogr. Ἴκκος – Ikkos) bol olympijský víťaz, tréner, lekár a filozof v piatom storočí pred Kr.[1][2]

Ikkos, syn Nikolaida z Tarentu, víťaz 84. olympijských hier v roku 444 pred Kr. v päťboji, sa po ukončení svojej športovej kariéry stal slávnym trénerom.[1][3] Pausanias, ktorý v druhom storočí navštívil Olympiu, videl sochu Ikka a charakterizoval ho ako najlepšieho trénera svojich čias.[1] Ikkom zavedenej prísne regulovanej životosprávy, spojenej s diétou,[4] metodika a technika tréningu jeho zverencov dosiahla takú úroveň, ktorú aj pri dnešných hľadiskách môžeme nazvať vedeckou a preto je Ikkos nie nadarmo považovaný za otca vedeckého tréningu a dietológie.[2][3] Táto vysoká úroveň tréningu a trénerov sa v starovekom Grécku dosiahla až po skúsenostiach mnohých generácii atlétov i trénerov.[3]

Slávny antický filozof Aristoteles považoval gymnastiku a medicínu za sesterské umenia, lebo vzťah k zdravému životnému štýlu a zdravému stravovaniu, profesionálny tréning a rozvoj lekárstva úzko spájal. Dôkazom toho je Ikkov mladší súčasník Hippokrates z Kóu, ktorého pokladajú za zakladateľa vedeckého lekárstva.[3][5]

Písomnosti o živote Ikka, jeho telovýchovné spisy a aj celá odborná literatúra, ku ktorej dal podnet, žiaľ, pre nezáujem stredovekých kresťanských knihovníkov zmizla. O úrovni trénerov a ich prác si ale aj napriek tomu vieme urobiť predstavu z iných antických písomných diel, najmä lekárskych.[3]