I Mjong-bak
I Mjong-bak (po kórejsky: I Mjong-bak - 이명박/李明博) (* 9. december 1941, Osaka, Japonsko) kórejsky ekonóm, politik a v rokoch 2008 - 2013 desiaty prezident Kórejskej republiky, ktorý bol zvolený v prezidentských voľbách konaných 19. decembra 2007. (V juhokórejskej terminológii označovaný ako 17. prezident, pretože ďalšia kadencia starého prezidenta sa počíta ako keby to bol nový prezident). Do úradu nastúpil 25. februára 2008. Vo funkcii nahradil No Mu-hjona.
| I Mjong-bak | |||
 bývalý prezident Kórejskej republiky | |||
| Narodenie | 9. december 1941 (78 rokov) Osaka, Japonsko | ||
|---|---|---|---|
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Stručný životopis
I Mjong-bak sa narodil svojim rodičom v čase japonskej okupáci Kórey (1905-1945) v Japonsku, kam sa rodičia presťahovali kvôli chudobe doma. Narodil sa ako tretí syn (4 synovia a 3 dcéry). Hneď po oslobodení (15. augusta 1945) sa spolu s celou rodinou vrátil späť do Kórey, kde sa usadili v meste Phohang.
Z dôvodu nedostatku peňazí nemohol pokračovať v štúdiu na strednej škole. Až v rámci štipendií udeľovaných premiérom Kórejskej republiky mohol začať študovať na strednej škole a po jeho skončení sa dostal na Univerzitu Korjo. Po dvoch rokoch štúdií narukoval do armády (v Južnej Kórey je univerzitný študent po druhom ročníku povinný narukovať do armády).
Keď 3. júna 1964 prezident Pak Čong-hi vyhlásil stanné právo, I Mjong-bak sa zapojil do študentských protestov, za čo bol zadržaný a neskôr odsúdený na 5-ročný trest odňatia slobody. Vo väzení strávil 6 mesiacov, po čom bol následne prepustený. V roku 1965 nastúpil do novozaloženej firmy Hyundai Construction. Už po dvoch rokoch začal postupovať a vo svojich 29 rokoch (r. 1970) sa stal členom dozornej rady firmy. Po 10 rokoch pôsobenia vo firme sa ako 35-ročný stal generálnym riaditeľom firmy a v roku 1988 predsedom predstavenstva. Počas jeho pôsobenia sa firma Hyundai Constructions stala najväčšou stavebnou firmou v Južnej Kórei a jednou z najväčších na svete. V tom čase firma postavila aj most Penang v Thajsku, ktorý bol 3. najdlhším mostom sveta.
Začiatkom 90. rokov vstúpil do politiky a od roku 1992 do roku 1998 bol poslancom parlamentu Kukhwe. V rokoch 2002 až 2006 bol 32. primátorom hlavného mesta Soul.