Hvezdáreň a planetárium Brno

Letecký snímku areáli Hvezdárne a planetária Brno na Kraví hore

Vo svojej súčasnej polohe pri západnom okraji katastrálneho územia Veveří sa hvezdáreň rozkladá už od svojho vzniku. Jej stavba bola zahájená prvým výkopom 30. augusta 1948[5] Najstaršia časť areálu tvorí dvojica samostatných kopulí s priemerom sedem metrov, ktoré boli dostavané roka 1953 a verejnosti sprístupnené 16. októbra 1954 .[6] Severná kopula je vo vlastníctve Masarykovej univerzity. Na jeseň roku 1959 bola otvorená budova sprednáškovou sálou a malým projekčným planetáriom ZKP-1. V októbri 1991 bolo uvedené do prevádzky veľké projekčné planetárium Spacemaster. V posledných rokoch na hvezdáreň každoročne prichádza viac ako 100 tisíc návštevníkov, za necelých 60 rokov jej existencie ich bolo celkovo vyše tri milióny.

V rokoch 2010 a 2011 bol areál za 97 miliónov Kč (32 miliónov Kč z rozpočtu mesta, 65 miliónov Kč z fondov Európskej únie)[7] zrekonštruovaný a rozšírený podľa návrhu architekta Martina Rudiša v rámci projektu "Prírodovedné Exploratorium".[6] Prestavba sa začala na konci augusta 2010,[8] areál bol znovu otvorený 12. novembra 2011[7] Po modernizácii hvezdáreň rozšírila svoju činnosť aj na ostatné prírodné vedy (predovšetkým z neživej prírody).[9]

Vstup do planetária v60. rokoch 20. storočia

Pred otvorením bola hvezdáreň označovaná ako Gottwaldova ľudová hvezdáreň v Brne, v rokoch 1954-1965 niesla názov Oblastný ľudová hvezdáreň v Brne, v rokoch 1965-1970 Ľudová hvezdáreň a planetárium v Brne, v rokoch 1970-1973 Hvezdáreň a planetárium v Brne a od 19. apríla 1973 do konca novembra 2010 Hvezdáreň a planetárium Mikuláša Kopernika v Brne.[6]

Dňa 5. októbra 2010 schválilo Mestské zastupiteľstvo mesta Brna v súvislosti s modernizáciou hvezdárne s účinnosťou od 1. decembra 2010[6] nový názov Hvezdáreň a planetárium Brno. Riaditeľ hvezdárne vypustenie Kopernikovho mena zdôvodnil tým, že Kopernik „na rozdiel od mnohých iných vedcov nikdy v Brne nebol a nemal s mestom nič spoločné“ a jeho meno sa do názvu údajne dostalo preto, že inak hrozilo pomenovanie po Valentíne Těreškovové. Premenovanie má zdôrazniť orientáciu na súčasnosť a budúcnosť. Proti premenovaniu vzniesli námietky zastupitelia za KSČM (Ladislav Býček) alebo Stranu zelených (Mojmír Vlašín).[9] Koperníkovo meno dostala hvezdáreň v roku 1973 pri príležitosti 500. výročia jeho narodenia.[6]

Premietacie stroj v Digitaria

Premietanie školského programu Čarovný útes - Kaluoka'hina

Teleskopy na pozorovacie terase na streche budovy

Hlavnou atrakciou hvezdárne bolo v rokoch 1991 až 2013 veľké planetárium firmy Carl Zeiss Jena typu Spacemaster z roku 1991 umiestnené v kupole s priemerom 17,5 metra, na ktorú sa premietalo deväťtisíc hviezd, dvadsať hmlovín i hviezdokôp a rad telies slnečnej sústavy. Navyše ho dopĺňali špeciálne dátové projektory, rozsiahla zvuková i svetelná aparatúra. Prístroj projekčného planetária bol netradične umiestnený na hydraulickej plošine, takže ho šlo podľa potreby zasunúť do suterénnych priestorov. Toto planetárium ukončilo prevádzku na konci marca 2013, po čom nasledovala prestavba veľkej kupoly, v ktorej bolo novo nainštalované hybridné planetárium v podobe malého analógového projektora uprostred sály a digitálnych projektorov po jeho obvode (tzv. Digitárium). Jedná sa o kombináciu technológií dodaných z USA, Francúzska a Japonska.[10]

• 
  Jedna z dvoch pôvodných samostatných kopulí hvezdárne
• 
  Základný kameň velľkého planetária, dnes slnečné hodiny
• 
  Stredná časť so vstupom z prelomu 80. a 90. let 20. storočia
• 
  Veľké planetárium pčoas prestavby (2010)
• 
  Stará budova hvezdárne po rekonštrukci (2013)

• DUŠEK, Jiří. Půl století brněnské hvězdárny, půl tisíciletí brněnské astronomie. Brno : Hvězdárna a planetárium Mikuláše Koperníka v Brně, 2010. Dostupné online. ISBN 978-80-85882-29-2.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hvezdáreň a planetárium Brno

• Oficiálne stránky

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hvězdárna a planetárium Brno na českej Wikipédii.