Humphry Osmond

Počas pôsobenia na Guy's Hospital Medical School on a kolega John R. Smythies vyslovili hypotézu príčiny schizofrénie mechanizmom vytvárania látok štrukturálne podobných LSD a následnej samointoxikácie.

Ich práca nebola v Británii odbornou verejnosťou prijatá, preto v roku 1951 odchádzajú do kanadského Saskatchewan Hospital vo Weyburne. Prijatím ďalších psychológov vytvoril z ústavu výskumné laboratórium zaoberajúce sa navrhovaním chemických zlúčenín, taktiež sa venujúce klinickému skúšaniu týchto látok. Pôsobil tu do roku 1961.

V roku 1952 zistil súvislosť medzi štruktúrami meskalínu a adrenalínu, čo potvrdzovalo správnosť jeho teórie o schizofrénii.

Počas tohto pôsobenia v korešpondencii s Aldousom Huxleym môžeme prvýkrát nájsť výraz psychedelikum, a má tiež podiel na jeho knihe The Doors of Perception (český preklad: Brány vnímání), popisujúcu autorov experiment s meskalínom. Názov knihy využila k svojmu pomenovaniu skupina The Doors. Ten vykonali v roku 1953, keď Osmond podal Huxleymu dávku meskalínu a robil mu lekársky dohľad. V knihe však zmienka o ňom nie je, no vyplýva to z ich korešpondencie a neskoršieho opisu tejto udalosti samotným doktorom Osmondom.

Na stretnutí New York Academy of Sciences v roku 1957 prvýkrát verejne použil termín psychedelický. Význam slova vysvetlil ako „myseľ prejavujúci“ z gréckych slov myseľ (psyché – ψυχή) a prejav (delos – δήλος). Popísal ho tiež ako „čistý, ľubozvučný a ničím nerušený“.

Zaujímavý je tiež jeho výskum liečby alkoholizmu pomocou rýchlej aplikácie dávok LSD, pričom dosiahol 50 percentnú účinnosť. Jedným z liečených bol Bill W., neskorší spoluzakladateľ organizácie Anonymní Alkoholici.

Osmond mal dostatočne otvorenú myseľ a dostatok odvahy a zvedavosti, aby sa zúčastnil ceremoniálu Domorodého amerického náboženstva, známej pod pomenovaním peyotlový rituál. Svoje zážitky z tejto udalosti poublikoval v časopise Tomorrow magazine na jar roku 1961. Zachytil detaily priebehu udalosti, prostredie v ktorom sa odohrávala i samotný efekt peyotlu. Opísal láskavosť svojich hostiteľov, i svoje domnienky o význame a hĺbke rituálu a celého náboženstva aj pre dnešných uctievateľov.

Popri výskume terapie pomocou psychedelík a vitamínov ako podporných látok sa venoval výskumu dlhodobého vplyvu inštitucionalizovanej spoločnosti. Položil tým základy sociologického pohľadu na architektúru a nového oboru environmentálnej psychológie. Zaviedol nové pojmy sociopedálny a sociofugálny. Tomuto oboru sa začal venovať doktor Robert Sommer počas jeho pôsobenia v Osmondovom tíme v Saskatchewane.

Neskôr opustil kanadské pôsobisko kvôli prekážkam vo výskume halucinogénov a stal sa riaditeľom Bureau of Research in Neurology and Psychiatry at the New Jersey Psychiatric Institute (Odbor výskumu v neurológii a psychiatrií pri Psychiatrickom inštitúte) v Princetone, následne profesorom psychológie na University of Alabama v Birminghame. Celkovo má autorstvo alebo spoluautorstvo na jedenástich knihách a počas svojej kariéry publikoval veľmi často.

Doktor Osmond zomrel na následky srdcovej arytmie v roku 2004 vo veku 86 rokov.