Hudobná terminológia

Hudobná terminológia je názvoslovie, používané pôvodne len v európskej hudbe, ktoré však neskôr preniklo do celého sveta, pretože predovšetkým v oblasti zápisu hudby je aplikovateľné na väčšinu hudobnej produkcie, či už etnickú alebo umelú. Pochádza pôvodne z latinčiny, ktorá bola dlho spojujúcim jazykom Európy. Prvé zápisy hudobných skladieb boli záznamy duchovné a omší sprevádzajúcich hudbu, kde latinčina bola dlho (až do polovice 20. storočia) liturgickou rečou. Vykonávali ju predovšetkým erudovaní mnísi, vytvárajúci kancionály. S rozvojom hudobného jazyka sa v období renesancie stala ďalšou a neskôr čo do počtu výrazov používanejšou rečou hudobnej terminológie taliančina, pretože v tomto pomerne dlhom období bolo Taliansko centrom vývoja európskej hudby.

Hudobná terminológia je komplexná zložka, týkajúca sa

  • vlastného zápisu hudobnej skladby
  • pojmov z oblasti hudobne teórie
  • štýlovej a formálnej charakteristiky, pojmov z oblasti hudobnej histórie, atď.

Zápis hudobnej skladby

Záznam hudobnej skladby musí obsahovať deskripciu nasledujúcich atribútov hudobného jazyka. Patria k nim:

  • záznam tónov do notovej osnovy, takže tzv. notácia v užšom slova zmysle,
  • záznam rytmu, takže členenie prirodzeného hudobného pohybu do pravidelných úsekov
  • záznam tempa, takže rýchlosti hudobného pohybu
  • zápis dynamických značiek, takže charakteristika sily, resp. hlasitosti hudby
  • charakteristika technického spôsobu hry
  • charakteristika hudobného výrazu, takže popis spôsobu hry z hľadiska myšlienkového alebo pocitového

Príklady niektorých základných atribútov hudobného zápisu

Notácia: Kľúče- označenie, slúžiace k určeniu hodnoty tónu v nasledujúcom zázname; Notová osnova- päťlinkový priestor, do ktorého sa zapisujú: noty-celé, polovičné, osminové, šestnástinové, dvaatridsatinové, atď., pomlčky- prestávky v hre, tzv. krížiky a béčka – zvýšenie alebo zníženie hraného tónu, takty - rytmické jednotky skladby a značky, charakterizujúce ďalšie atribúty hry, takže:

Dynamika: Forte - fortissimo - nahlas - veľmi nahlas; Mezzoforte – stredne silno; Piano - pianissimo - potichu - veľmi potichu; Crescendo – zosilovať, Decrescendo, diminuendo – zoslabovať, atď.

Tempo: Pomalé tempá: Grave – ťažké a pomalé; Largo – zoširoka, zdĺhavo; Adagio-zvoľna, pohodlne; Lento – pomaly, rozvláčne, atď. Stredné tempá: Andante – krokom, ale nie zdĺhavo; Moderato – mierne rýchlejšie; Allegretto- trochu rýchlejšie Rýchle tempá: Allegro – rýchlo; 'Presto – veľmi rýchlo, Prestissimo – čo najrýchlejšie Zmeny tempa: Ritardando, ritennuto – spomaľovať; Accelerando, allargando - zrýchľovať

Popis techniky hry: Staccato – krátko, s trhom; Détaché – dlho; Sforzando - náraz, prudký akcent, atď.

Hudobný výraz: Attacamente – útočne; Feroce – ohnivo; Eccitante – vzrušene, atď.

Pozri aj

Externé odkazy

Literatúra (výber)
  • PhDr. Jozef Laborecký: Hudobný terminologický slovník, Slovenské pedagogické nakladateľstvo (SPN), ISBN 80-08-01037-1,
  • Prof. Dr. Emil Votoček: Hudební slovník cizích výrazů a rčení - vydala Hudební Matice umělecké besedy v Prahe v roku 1946, vytlačila tlačiareň Práce v Praze,
  • Ludmila Vrkočová: Slovníček základních hudebních pojmů, vydané vlastným nákladom v roku 1994, ISBN 80-90-1611-1-1,

Zdroj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.