Nemocnica

Nemocnica (hovorovo špitál, historicky aj hospital) je zdravotnícke zariadenie (inštitúcia) určené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti ľuďom. Nemocnica je zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Univerzitná nemocnica Bratislava – Nemocnica svätého Cyrila a Metoda

V nemocniciach sa počas hospitalizácie poskytuje nepretržitá zdravotná starostlivosť pacientom s najťažšími akútnymi ochoreniami, úrazmi, alebo ak je potrebná náročnejšia operácia. V nemocniciach je v rámci ústavnej pohotovostnej služby nepretržite dostupná možnosť vyšetrenia pacientov s akútnymi zdravotnými ťažkosťami, diagnostiky bezprostredne ohrozujúcich ochorení a ich bezodkladnej liečby.

Absolventi lekárskych fakúlt pokračujú v príprave na povolanie lekára špecializačným štúdiom. Po ukončení pregraduálneho štúdia na univerzite získavajú praktické klinické skúsenosti v nemocniciach, kde pracujú pod dohľadom starších lekárov až do získania odbornej spôsobilosti („atestácie“) na vykonávanie samostatnej (často už ambulantnej) klinickej praxe. Nemocnice tak plnia dôležitú vzdelávaciu úlohu, ktorá je úzko previazaná s vedecko – výskumnou činnosťou.

Hospitalizácia je prijatie pacienta na nemocničné lôžko. Slovom hospitalizácia sa označuje pobyt pacienta v nemocnici.[1][2] Hospitalizovaní sú pacienti, ktorých zdravotný stav vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín.

Nemocničná medicína je lekársky špecializačný odbor orientovaný na starostlivosť o pacientov hospitalizovaných v nemocniciach[3]. Nemocničný lekár (z angličtiny „hospitalista“) je lekárom, ktorý sa primárne venuje poskytovaniu zdravotnej starostlivosti hospitalizovaným pacientom.

Charakteristické súčasti nemocníc

Nemocnice sa vnútorne členia na oddelenia, vo výučbových zariadeniach (fakultných a univerzitných nemocniciach) nazývané kliniky.

Medzi základné oddelenia všeobecných nemocníc patrí interné a chirurgické oddelenie. Deti bývajú hospitalizované na detskom oddelení. Samostatne sa zriaďujú aj pôrodnice a oddelenia gynekológie. Ďalšie špecializované oddelenia sú napr. oddelenie infektológie (infekčné), pľúcne, neurologické, psychiatrické, úrazové (traumatologické), ortopedické, urologické, geriatrické, otorinolaryngologické (ORL), očné, hematologické, oddelenie dermatovenerológie a oddelenie fyziatrie a liečebnej rehabilitácie (FBLR). Pacienti po prekonaní najťažších akútnych ochorení, v pokročilých fázach ochorení, vyžadujúci dlhšiu liečbu v nemocnici, bývajú hospitalizovaní na oddelení dlhodobo chorých (ODCh) resp. doliečovacích oddeleniach. V univerzitných a fakultných nemocniciach sa zriaďujú aj užšie špecializované oddelenia napr. oddelenie (klinika) kardiológie, gastroenterológie, nefrológie, endokrinológie, reumatológie, onkológie, cievnej chirurgie a ďalšie podľa jednotlivých špecializačných odborov.

Nemocniční lekári poskytujú v rámci určitého vyhradeného času špecializovanú zdravotnú starostlivosť aj na špecializovaných ambulanciách nemocnice sústredených v poliklinike (tzv. Nemocnica s poliklinikou)..

Jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS) a anestéziologicko-resuscitačné oddelenie (ARO)

Jednotky intenzívnej starostlivosti sú súčasti (oddelenia) zdravotníckych zariadení charakterizované možnosťou intenzívnej starostlivosti najmä vďaka vyššiemu pomeru medzi počtom členov personálu a počtom ošetrovaných pacientov, špecializovanej odbornej príprave a špecifickým skúsenostiam personálu, kontinuálnemu monitoringu stavu pacienta, technologickému (prístrojovému) vybaveniu, organizácii práce a priestorovému usporiadaniu JIS. V praxi má na JIS/ARO jedna sestra v starostlivosti jedného alebo dvoch pacientov, jeden lekár má v starostlivosti štyroch (výnimočne až desiatich) pacientov. Na anestéziologicko-resuscitačných oddeleniach (ARO) sú na Slovensku zvyčajne hospitalizovaní pacienti s polytraumou, s potrebou opakovaných operácii, v ťažkom šoku, sepse, a s potrebou dlhodobej umelej pľúcnej ventilácie. Starostlivosť poskytovanú na modernej JIS a ARO možno vo všeobecnosti vnímať ako podobnú, na ARO sú pacienti hospitalizovaní najmä v bezprostrednom pooperačnom období.

Urgentné príjmy

Na Slovensku sa v súčasnosti zavádza systém urgentných príjmov I. a II. typu. Urgentný príjem II. typu je podobný súčasným JIS/ARO, disponuje vlastnými lôžkami (vyšetrovacími, expektačnými, miestnosťou určenou na zákroky, operácie ...) Je ďalej samostatným oddelením s viacerými špecialistami (lekár urgentnej medicíny, chirurg, traumatológ) a vyšším počtom sestier/praktických sestier, či sanitárov. K dispozícii je jednotka neodkladnej úrazovej starostlivosti, sadrovňa, zákroková miestnosť, jednotka neodkladnej všeobecnej starostlivosti, izolačná miestnosť, expektačné lôžka pre viac ako dvoch pacientov, čakáreň, registrácia resp. recepcia určená na triedenie pacientov, oddychová miestnosť pre personál, skladový priestor, očistná miestnosť pre pacienta a toalety pre pacientov a personál. Urgentný príjem I. typu tvorí odborná ambulancia a priestor pre 1-2 expektačné (pozorovacie) lôžka, izolačná miestnosť, čakáreň, prípadne registrácia – recepcia.

Druhy nemocníc

Nemocnice môžeme rozdeliť na všeobecné a špecializované. Podľa regionálneho významu ďalej na primárne, sekundárne a veľké terciárne (koncové) zdravotnícke zariadenia.

Národné ústavy

Vysokošpecializovaná starostlivosť sa na Slovensku poskytuje v špecializovaných ústavoch.

Zoznam národných ústavov na Slovensku:

Špecializované nemocnice

Okrem národných ústavov sú na Slovensku zriadené viaceré špecializované nemocnice, napr. psychiatrické nemocnice, nemocnica pre ortopedickú protetiku, kardiocentrá, nemocnica pre obvinených a odsúdených, Ústredná vojenská nemocnica atď.

Nemocničné polikliniky

Súčasťou nemocníc sú zvyčajne aj ambulancie. Súbor ambulancií tvorí polikliniku. Poliklinika býva vo všeobecnosti samostatné zdravotnícke zariadenie, ale aj súčasť väčšiny nemocnice (nemocnica s poliklinikou, NsP). V ambulanciách je poskytovaná zdravotná starostlivosť bez pobytu pacienta na lôžku. Aj pri ambulancii však môže byť zriadený denný stacionár na podávanie infúzií alebo expektačná miestnosť s monitorovanými lôžkami pre pacientov počas nevyhnutného obdobia pozorovania vývoja zdravotného stavu, prípadne do uvoľnenia štandardného nemocničného lôžka na nemocničnom oddelení.

Univerzitné nemocnice

Univerzitné nemocnice a fakultné nemocnice sú výučbovými základňami zdravotníckych vysokých škôl.

Zoznam univerzitných nemocníc na Slovensku:

Dejiny

Nemocnice popri lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti oddávna poskytovali chorým základné sociálne služby. Príkladom sú stredoveké nemocnice poskytujúce chorým (ale aj cestovateľom) základnú starostlivosť, stravu, oddych na lôžku a samozrejme duchovnú službu. Historické zmienky o prvých centrách poskytujúcich zdravotné služby sú z obdobia starovekého Egypta, neskôr starovekého Grécka a obdobia Rímskej ríše. Inšpiráciou stredovekých nemocníc, podobne ako stredovekej medicíny, boli v západnom svete (Európe) aj arabské kalifáty, kde v mestách vznikali prvé nemocnice ako verejné inštitúcie. Centrá poskytujúce zdravotnícke služby sa špecificky vyvíjali aj v Indii, Číne.

Prvá moderná nemocnica so zdravotnými asistentmi sa nachádzala v egyptskej Káhire už v roku 872. Všetci pacienti v nej dostávali zdravotnú starostlivosť zadarmo podľa moslimskej tradície.[4]

Zdravotná starostlivosť v nemocniciach

Zdravotná starostlivosť poskytovaná počas časovo kratšie vymedzeného obdobia hospitalizácie býva zvyčajne zameraná na jeden hlavný (obyčajne akútny) zdravotný problém s cieľom bezpečne dosiahnuť rýchle zlepšenie zdravotného stavu pacienta, alebo bezpečne vykonať operačný zákrok. Zdravotnú starostlivosť po prepustení pacienta z hospitalizácie opäť poskytuje všeobecný ambulantný lekár v spolupráci s ambulantnými špecialistami. Zameranie ambulantne poskytovanej primárnej (všeobecnej) zdravotnej starostlivosti je širšie. Súčasne na viaceré (paralelné) zdravotné problémy. V ambulantnej praxi je popri krátkodobých rovnako dôležité aj stanovenie dlhodobých cieľov zdravotnej starostlivosti. Organizácia poskytovania zdravotnej starostlivosti vo veľkých koncových („terciárnych“) napr. univerzitných alebo fakultných nemocniciach a špecializovaných ústavoch s početným personálom úzko špecializovaných zdravotníckych pracovníkov má svoje špecifiká pri porovnaní s menšími periférnymi (primárnymi, „regionálnymi“, „rajónnymi“) zdravotníckymi zariadeniami („nemocnice prvého a druhého typu“, „terciárne centrá“) s menším počtom viac všeobecnejšie zameraných lekárov. Lekári najmä v menších nemocniciach často užšie spolupracujú s ambulantne pracujúcimi špecialistami a so špecialistami „vyšších“ pracovísk – koncových nemocníc.

Referencie
  1. hospitalizácia. In Jarošová, Alexandra – Buzássyová, Klára (eds.). Slovník súčasného slovenského jazyka. H – L. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2011. ISBN 978-80-224-1172-1. Dostupné online. [cit. 2014-04-02].
  2. hospitalizácia. In Peciar, Štefan (ed.). Slovník slovenského jazyka. I, A – K. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. Dostupné online. [cit. 2018-04-02].
  3. KALUŽAY, Jozef. Úvod do nemocničnej medicíny [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, 31.5.2018, [cit. 2018-06-03]. Dostupné online.
  4. Islamic Culture and the Medical Arts, Hospitals [online]. U.S. National Library of Medicine, 15.04.1994, rev. 2011-12-15, [cit. 2016-06-19]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nemocnica
  • Wikislovník ponúka heslo Nemocnica
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.