Herbert Kitchener

Preslávil sa ako veliteľ anglo-egyptskej expedície do Sudánu, ktorá vyvrcholila bitkou pri Ummdurmáne, v ktorej za pomoci moderných zbraní mahdistické jednotky celkom rozdrvil. Jeho ďalšie veľké ťaženie bolo proti Búrom. Ako veliteľ britských vojsk v Južnej Afrike Búrov porazil, ale blamoval pritom seba i celé Spojené kráľovstvo systematickým používaním brutálnych metód proti búrskemu obyvateľstvu, ktoré malo miestami až genocídny charakter.

V júni 1914 sa stal 1. grófom Kitchenerom.

Počas prvej svetovej vojny bol ministrom vojny. Jeho úspešný nástup do funkcie (vyznačujúci sa úspechmi v nábore vojakov do tzv. Novej armády) však čoskoro prešiel do pozvoľného pádu. Kitchener sa nedokázal prispôsobiť novej podobe vojny a tvárou v tvár zrovnateľnému protivníkovi sa ukázalo, že jeho skutočné vojenské schopnosti nie sú tak dobré, ako sa predpokladalo na základe jeho výsledkov proti protivníkom podstatne slabším.

Jeho pozícia ministra bola vážne ohrozená na prelome rokov 1915–1916, keď začínalo byť zrejmé, že bitka o Gallipoli, v ktorej sa Kitchener angažoval, neskončí dobre. Keď potom došlo k tomu, že sa zrútilo zásobovanie bojujúcich jednotiek muníciou, Kitchener ponúkol svoju rezignáciu. Premiér ju odmietol, pravdepodobne ale iba z propagandistických dôvodov, pretože zároveň zbavil Kitchenera dohľadu nad vojnovým priemyslom a značne obmedzil i jeho zasahovanie do riadení bojových operácií. Navyše bol vzápätí Kitchener vyslaný na diplomatickú a poradenskú misiu do Ruska, čo mnoho ľudí hodnotilo ako premyslený krok, ktorý ho mal dostať čo najďalej od velenia britskej armády.

Kitchener opustil Anglicko na krížniku HMS Hampshire, do Ruska však nikdy nedorazil. Jeho loď narazila západne od Orknejí na mínu a potopila sa, telo sa nikdy nenašlo.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Herbert Kitchener